Milí čitatelia. Veľmi ma potešil váš záujem. Ak mi chcete poslať odkaz, kliknite vpravo pod autor na nezábudka.
Iveta túži po slušnom chlapcovi, ktorý by ju mal úprimne rád.
Cez telefón sa zoznámila s Romanom. Nebol triezvy, mal dvojzmyselné reči.
Machroval: „Zajtra prídem.“
„Niekto ťa pozval?“ pýta sa Iveta.
„Musím sa osobne presvedčiť, či máš naozaj čestné modré oči, ako si tvrdila.“
„Neveríš mi?“ urazila sa.
„Vieš ako sa hovorí:“ Dôveruj, ale preveruj.“
Zavolal aj na druhý deň.
„Prepáč tie včerajšie reči. Ani si nepamätám, čo všetko som potáral.“
„Dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí.“
„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ opýtal sa.
„Nemožné na počkanie, zázraky do troch dní, “ zavtipkovala Iveta.
„Potrebujem ráno zobudiť do školy.“
„A čo som ja budík?
„Nebude to zadarmo. A keď ma zobudí tvoj zamatový hlas, určite sa mi bude celý deň dariť.“
Iveta si ako každá potrpí na lichôtky a Roman nimi vôbec nešetrí.
Na druhý deň zažila Iveta prekvapenie. On vážne prišiel a doniesol jej kytičku snežienok k MDŽ.
Ponúkla ho orieškami a sušienkami. Celkom sa jej páčil.
Roman hovorí: “ Som tvoj dlžník za to zobudenie. Pozývam ťa do cukrárne.“
Toto Iveta nečakala. S radosťou pozvanie prijala.
V cukrárni jej nechutili len sladké zákusky. Jeho bozky boli sladšie.
Šepkal: „To sú úroky.“
Ona sa bráni: „Nepredplácaj toľko dopredu.“
„Chcem si ťa poistiť“, usmieva sa on.
„Ty sa nebojíš“? napadne Ivetu.
„Čoho?“ nechápe Roman.
„Že za takúto odmenu ťa budem chcieť budiť každý deň.“ odpovie ona.
„Bolo by to nádherné,“ zasníva sa on. „Ale najlepšie by bolo osobne.“
„Nerozumiem“, nechápe Iveta.
„To znamená, že by si ráno ležala vedľa mňa“, vysvetľuje on.
„To by bolo drahšie“, pokračuje Iveta v hre.
„Ako to myslíš?“ zasa nechápe Roman.
„Berme to tak, že bozky sú drobné mince, a ja by som chcela papierové bankovky.“
„Nema problema“ , poteší sa Roman.
„Len či som si vybrala dobrú banku“, váha Iveta.
„Tú najlepšiu“, sľubuje on.