Milí čitatelia, začína máj – mesiac lásky.
Prečo ma to dievča nechce? Niežeby ma odmietala . Tancuje so mnou, nechá sa bozkávať, ale nemôžem ju dostať tam, kam chcem.
Stavil som sa, že sa s ňou pomilujem, a vyzerá to tak, že prvýkrát prehrám.
Už ma to prestáva baviť. Som zvyknutý, že veci idú tak, ako chcem ja.
Kamaráti sa mi smejú, že nechám so sebou „mávať“.
Zatiaľ mi ženy padali do náručia ako zrelé hrušky. Stačilo kývnuť prstom a každá pribehla šťastím bez seba.
Som predsa rutinovaný playboy, ale s romantickou dušou.
Mám slabosť na blond cudzinky. Ona je môj ideál. Má peknú postavu, je temperamentná. Páčia sa mi jemné blond vlasy, modré oči ako
nezábudky, sladké pery stvorené na bozkávanie.
Zniesol by som jej modré z neba.
Rada tancuje, zabáva sa. Je úprimná, citlivá.
Má len jedinú chybu, ale zato veľkú. Stále hovorí „Nie“. Ale krásne.
Pri prvom bozku mykla hlavou, a tak moje roztúžené pery pristáli na jej líci.
Provokuje ma . Je taká úprimná alebo prefíkaná ?
Je rozkošná, keď krúti hlavou z jednej strany na druhú a hovorí to svoje „Nee“. U nás to ale znamená „Áno“, tak ma to mätie.
Vraciam jej to tak, že keď povie: „Nechaj ma“, s úsmevom odvetím: „Nerozumiem.“
Pritom chápem veľmi dobre jej snahu brániť sa, ale chcem ju trošku vytrestať. Nemá rada, keď jej prejavujem dôvernosti pred ostatnými.
Opakujem, že sa mi páči, že je mi s ňou dobre a ďalšie medové slová,
ktorými ju chcem získať.
Ležíme na deke, pozeráme na nebo plné hviezd. Podložím jej ruku pod hlavu a hovoríme o všeličom. Zaujímavé, že si rozumieme , aj keď hovoríme jazykom, ktorý ani pre jedného z nás nie je materinský.
Vyznal som jej lásku. Pobavene sa usmiala. Vraj mi neverí.
Zahŕňam ju darčekmi. Nič nezaberá. Ako a čím ju získať?
Je nedobytná ako stredoveká pevnosť. To ma láka.
Zažili sme spolu pekné aj menej pekné chvíle. Niekedy si rozumieme, inokedy nie. Občas ma tak vytočí, že musím odísť. Ale niečo ma na
nej fascinuje a ťahá späť. Keby ma milovala !
Ktovie, prečo sa láske bráni? Keby bola poddajnejšia a prítulnejšia.
Len ona by ma mohla zmeniť k lepšiemu, ale nechápe tú šancu.
„Môžeš sa chváliť, ako veľmi som ťa prosil, ale nikdy nebudeš vedieť, ako veľmi som ťa potreboval. Tak teda snívaj…“