nezabudka

Milí čitatelia, tento príbeh sa stal v čase, keď neexistoval ani internet, ani mobily.                 

Až posledný týždeň medzinárodnej študentskej brigády začal vzťah usmievavej Zuzky zo Slovenska a temperamentného Azata z Kazach-
stanu.
Pridelili im spoločnú prácu. Keď museli prejsť cez potok, prejavil sa ako gavalier. Chytil ju do náručia a preniesol na druhú stranu.
Len sekundu protestovala, ale potom sa nežne pritúlila na jeho mužnú hruď. Keď ju postavil na zem, pozrela vďačne do jeho tmavých
očí a ich pery sa stretli v prvom bozku.
Neskôr trávili čas prechádzkami, rozhovormi. Nechýbali bozky a objatia.
Akoby chceli dobehnúť stratený čas, vediac, že im ho veľa nezostáva.
Napriek tomu občas sa vyskytli aj drobné nezhody.
Nastal smutný deň odchodu a rozlúčky.
Hlava chápe , že to nemá perspektívu, ale srdcu nerozkážeš.
Zuzka hovorí: “ Dnešok je pre mňa nešťastný aj šťastný zároveň:“
„Prečo?“ nechápe Azat.
„Dnes mám narodeniny,“ pochváli sa Zuzka.
„To si žiada darček. Zatvor oči a daj ruku.“ povie.
Navliekol jej široký tepaný strieborný náramok.
„U nás je taký zvyk, že muž dá takýto náramok svojej vyvolenej.“ vysvetľuje.
„To je najkrajší darček, aký som kedy dostala“. poďakuje Zuzka.
„A ja nedostanem niečo na pamiatku, aj keď nemám sviatok?“ pýta sa šibalsky Azat.
Zuzka si odopne z krku striebornú retiazku, ktorú dostala od babky a dá mu ju.
„Nezabudneš na mňa?“ pýta sa ona s očami plnými sĺz.
“ Ľúbim ťa.“ pobozká ju.
Vymenia si adresy. Budú si písať.
A tak diaľku 5000 kilometrov križujú listy plné lásky.
Veľká láska vydrží aj veľkú vzdialenosť.
Zuzka si vystaví jeho zarámovanú fotku na poličku . Exotický zjav zaujme každého.
„Kto je to?“ pýtajú sa.
Zuzka sa začervená: „Kamarát.“
Len Lucia, ktorá bola na brigáde tiež, vie , že veľmi dobý kamarát.
Azat je vynikajúci študent. Po skončení školy mu ponúknu miesto v akadémii. Zuzka je naňho hrdá.
Doma zažíva Zuzka peklo. Otec je zásadne proti tomuto vzťahu:
„Nevychovali sme ťa pre nejakého mohamedána. Nikam ťa nepustím.“
Babka sa jej pýta: „Nie je na Slovensku dosť chlapcov?“
„Nie sú takí ako on.“ odporuje Zuzka.
Mama si myslí, že ju to prejde. Ale keď to trvá rok, pochopí, že je to vážne.
Len Lucia ju podporuje. Tiež sa na brigáde zaľúbila do cudzinca, ale nemá také šťastie ako Zuzka. Nech to vyjde aspoň jej.
Zuzka na rozdiel od Lucie má na partnerské vzťahy triezvy pohľad.
Nerobí si ilúzie. Uvedomuje si tú diaľku, ale nedokáže mu napísať, že je koniec.
Nato ho má veľmi rada. Ťažko sa zabúda na krásne chvíle . Ani nechce.
Neskončí to on? Bolo by to hrozné. Nikdy nikoho nebude tak ľúbiť.
Chalani o ňu prejavujú záujem, ale ona myslí len naňho.
Keď ich odmieta, pýtajú sa:
„Si vydatá, alebo zasnúbená, alebo len zaľúbená?“
„Verná, ak viete, čo to je“, odpovedá im.
Po roku sa Azatovi podarilo prísť na Slovensko. Získal si aj Zuzkinho otca.
Aj ona bola v Kazachstane. S vernou kamarátkou Luciou, ktorá jediná držala palce ich láske.
Nakoniec sa vzali a potvrdili príslovie: „Láska hory prenáša“.