Marcela pracuje na okresnom úrade ako sociálna kurátorka. Jej pracovnou náplňou je pomáhať ľuďom, ktorí prichádzajú z väzenia,, nájsť si znova svoje miesto v živote.
Je to veľmi náročná práca. Stretáva sa s rôznymi zaujímavými osudmi.
Jedným z nich je prípad pána Beňovského – nie Mórica, ale Petra.
Je to bývalý policajt, má okolo 40 rokov. Odsedel si dva roky za ublíženie na zdraví. Čo sa stalo? Pobil sa v krčme.
Kým bol vo väzení, žena sa s ním rozviedla, brat sa k nemu nehlási, matka leží vážne chorá v nemocnici.
Nemá sa kam vrátiť. Nemá ani domov, ani prácu. Je to ťažký prípad a ťažká povaha – prchký, negativista.
Pani kurátorka sa mu páči. Je to krásna žena. Škoda, že sa nestretli za iných okolností.
Marcela mu našla bývanie, vybavila podporu a snaží sa nájsť mu prácu. Na všetky ponuky je jeho odpoveď rovnaká:
„Oni ma nezoberú, lebo som sedel.“
Marcela mu stále opakuje: “ Čo bolo, za tým je hrubá čiara. Teraz začínate odznova.“
„Aj tak mám problém“, sťažuje sa pán Beňovský.
„Aký?“ zaujíma Marcelu.
„Nemám peniaze na cestu, oblečenie. Nemohla by ste mi požičať?“
„To je ale drzosť“, pomyslí si Marcela, ale chce mať tento prípad vyriešený. Dá mu 100 eur a nedúfa, že ich niekedy uvidí.
V tom čase vzniká po celom Slovensku nová sieť drogérií. Hľadajú obchodných zástupcov.
Marcela pošle pána Beňovského na pohovor. Na prekvapenie oboch ho príjmu. Pán Beňovský je Marcele vďačný a donesie jej bonboniéru.
V novej práci sa uchytí, darí sa mu, šéf je spokojný.
Zdalo by sa, že týmto náš príbeh končí, ale nie je tomu tak.
V jeden deň volajú Marcelu z vrátnice:
„Príďte dolu, máte tu návštevu.“
„Kto to môže byť?“ rozmýšľa Marcela cestou.
Dolu čaká stará pani a muž s kyticou. Marcela ani jedného z nich nepozná.
„Vy ste pani Petrášová?“ opýta sa stará pani.
„Áno“, odpovie Marcela a stále nechápe.
„Ja som Beňovská“, hovorí stará pani so slzami v očiach. „Prišla som vám poďakovať za syna, ktorému ste pomohla vrátiť sa do normálneho života.“
„Ja som Beňovský, brat“, hovorí muž a podáva Marcele kyticu.
Marcela je milo prekvapená a potešená. Odpovie:
„Robila som len svoju prácu.“
To ale stále nie je všetko.
V auguste má Marcela meniny aj narodeniny.
„Hľadá ťa nejaký pán“, oznamuje kolegyňa. „Čaká v hovorni.“
„Pekný?“ pýta sa Marcela.
„Celkom ujde“, zhodnotí kolegyňa.
„Tak utekám, aby neušiel“, smeje sa Marcela.
Otvorí dvere a neverí vlastným očiam. Beňovský! Ani by ho nepoznala.
„Ako rád vás vidím“, povie on.
Podáva jej obálku: „Vraciam pôžičku.“
„Rada som pomohla“, odvetí Marcela.
„A keby ste sa neurazila, darček k meninám“, podáva krabičku. „Je to parfum, ktorý príde na náš trh ako novinka.“
„Som rada, že sa vám darí“, hovorí Marcela. “ Už si len nájsť nejakú partnerku.“
„Mne sa páčite len vy“, vyzná sa pán Beňovský.
„Ja mám dobrého manžela“, zaklame Marcela.
„Je to šťastný muž. Môžem mu len závidieť“, zosmutnie Beňovský a odchádza.
A to je úplný koniec nášho príbehu.