Aďa skončila prvý ročník VŠ. Bolo to náročné. Vybrala si informatiku.
Cez prázdniny brigáduje v lahôdkach. Práca ju baví. Nemá to ani ďaleko.
Na tretí deň sa jej pritrafil pracovný úraz. Porezala si palec ľavej ruky pri šúpaní salámy. Zabudli jej povedať, že brúsili nože. Alebo sa zahľadela na toho sympatického chalana, ktorý chcel desať deka nitrana? Jeho to mrzelo, ale našťastie to bolo len také škrabnutie.
Na druhý deň ju tam hľadal, ale mala voľno. Dozvedel sa, že robí v sobotu poobede.
Vedúca musela odísť skôr a požiadala Aďu, aby zamkla. Prišiel pred záverečnou.
„Zatvárame“, hovorí Aďa.
„Nejdem nakupovať, „, hovorí neznámy.
„Tak čo?“ pýta sa Aďa.
„Nesiem bolestné“, odpovedá a podáva jej kytičku lúčnych kvetov.
„Vlastnoručne a s láskou natrhané“, dodáva.
„Netreba, už sa to zahojilo“, odmieta Aďa.
„Zato moje srdce stále krváca,“ sťažuje sa neznámy.
„Čo ja s tým? Neštudujem medicínu, ale informatiku“, odsekne Aďa.
„Tak by si ma mohla informovať, kedy ťa môžem niekam pozvať,.“ je neodbytný.
Aďa vyrukuje s posledným argumentom, o ktorom je presvedčená, že zaberie:
„Ja mám vážnu známosť.“
“ Nevadí. Ja chcem byť veselá známosť.“zavtipkuje sympaťák.
Nevydrží to jeho snaženie a rozosmeje sa.
O pár dní
„Konečne koniec“, pomyslí si Aďa.
Dnes musela vstávať do práce skoro ráno. Teší sa, že dospí. Mame sľúbila nainštalovať nový program do notebooku. Ide si pre veci do skrinky a s hrôzou zistí, že kľúče od skrinky sú vnútri. Ako bola ospalá, zabuchla to. Má tam kľúče od bytu, peniaze, mobil.
„Do hája zeleného.“ Čo teraz?
Vie, že rodičia sú v práci. Z mobilu od vedúcej volá mame, ktorá pracuje bližšie. Nemôže prísť hneď. Zvoní u tety. Ani ona, ani ujo nie sú doma.
Vráti sa do roboty. Kolegyňa jej požičia peniaze na jedlo. Vedúca zavolá technika.
Aďa netrpezlivo čaká. Keď sa objaví, je prekvapená. Je to jej „veselá známosť.“
„Ahoj, Lukáš“, víta ho vedúca, „Naša brigádnička si zabuchla skrinku.“
Vytiahne náradie a skrinku otvorí.
„Ďakujem“, povie Aďa. Vezme si veci a ide domov. Lukáš ju dobehne:
„Keby som mal kľúčik aj od tvojho srdiečka“, začne konverzáciu.
„Nie je zamknuté,“ odvetí Aďa.
„A kedy sú návštevné hodiny?“ vyzvedá Lukáš.
„Podľa potreby“, pokračuje v hre Aďa, „ale vstupné je vysoké.“
„To jest?“
„Vernosť.“
„Dávaš aj permanentku?“ vtipkuje Lukáš.
„Na koľko?“
„Na celý život“, vyhlási odhodlane.