Je horúce leto roku pána 1914. Začala sa 1. svetová vojna.
Za cisára pána a jeho rodinu musí narukovať aj veľa slovenských šuhajov.
Jedným z nich je aj Michal, syn mlynára z Hornej Lehoty. Je to pekný mládenec, vysoký ako jedľa. Nejedna dievčina by sa rada stala jeho
vyvolenou. Otcovi sa nepodarilo syna vyreklamovať. Matka s plačom vyprevádza jediného syna.
Dáva mu svätý obrázok so slovami:
„Panenka Mária nech ťa ochraňuje.“
„Nebojte sa, zanedlho sa vrátim“, utešuje Michal zronenú mati.
Vezme kufor a za zvukov muziky nasadne na voz, ktorý vezie mužov na stanicu.
Michal sa lúči s rodným krajom. Vrýva si do pamäte krásu zelených lesov, rozkvitnutých lúk. Netuší, že ich uvidí až o pár rokov.
Nevie, aká strastiplná cesta ho čaká.
Na stanici vládne huriavk a chaos. Velitelia vykrikujú po maďarsky alebo nemecky a nie každý im rozumie.
Vlak mužov odvezie do kasární v Haliči. Tam vyfasujú mundúry, absolvujú výcvik, naučia sa strieľať aj boj na bodáky.
Sú tam muži rôznych národností. Našťastie Michal si nájde kamaráta
Ondra, ktorý pochádza zo susednej dediny. Hneď im je veselšie.
O pár týždňov sú presunutí na front. Pri jednom z útokov mu v náručí naposledy vydýchne Ondro. Michal padne do ruského zajatia.
Ako prežiť hlad, špinu, vši, týfus, úplavicu, tuberu?
Rusi využívajú zajatcov aj na poľnohospodárske práce. Tak sa Michal dostane na jedno gazdovstvo. Žije tam vdova Irina s malým synkom.
Treba tam mužských rúk ako soľ. Práci na poli rozumie a vie sa
nej postaviť. Vo voľných chvíľach sa hrá s malým Ivankom.
Irina je pekná žena. Je Michalovi vďačná za pomoc. Nečudujme sa, že našli v sebe zaľúbenie.
Vojna skončila a Michal sa môže vrátiť domov. Už nie je vojenským zajatcom, ale zajatcom lásky.
Irine nová vláda zoberie majetok, tak sa rozhodnú odísť na Slovensko. Čaká ich všetkých troch /pardon štyroch, lebo Irina je tehotná/ dlhokánska cesta.
Idú vlakom, na voze, aj pešo. Natrafia na dobrých ľudí, ktorí im pomáhajú.
Keď sa Michal s Irinou a malým Ivankom objaví na rodnom dvore, matka skoro odpadne od šťastia. Dávno ho oplakala.
Michal ju tuho objíme a povie:
“ Hovoril som, že sa vrátim.“
„A to som netušila, že si privedieš aj ženu a deti.“ hovorí matka so slzami šťastia v očiach.