nezabudka

Vážení čitatelia,

dúfam, že toto nie je moja posledná poviedka. Idem totiž do nemocnice.

„Pán Veselý, rameno je po operácii v poriadku, ale chcelo by to rehabilitáciu.“ hovorí Viktorovi doktor.
„Dobre“, súhlasí Viktor, „už sa teším na tenis.“

„Slečna Blahová, tomu vášmu kolenu by pomohla rehabilitácia. Inak hrozí operácia. Meniskus je potvora.“ hovorí doktor Viole.
„Dobre“, súhlasí Viola. Operácie sa bojí ako čert kríža. To radšej bude počúvať staré babky, ktoré sa budú sťažovať, ako ich bolia , nohy, chrbát,
ruky. Proste celý človek.

„Dievčatá, viete, aký fešák k nám začal chodiť? “ pýta sa jedna zo študentiek, ktoré praxujú na rehabilitácii.
„Myslíš toho s tetovaním na ruke?“ hovorí druhá.
„Presne. A hrudník samé tehličky.“ pridá sa tretia.
„Aký má zamatový hlas.“ zasníva sa ďalšia.

Viola sa dnes ponáhľa. Hodí kartičku do krabičky a netrpezlivo klopká prstami po koženkovej lavici.
„Slečna Blahová, nech sa páči“, zavolajú ju.
Mysľou je inde. Automaticky vojde do kóje číslo 1. Zostane v nemom úžase.
Na posteli sedí muž do pol pása nahý, na pleci má prisaté elektródy.
Viola zahabká: „Sorry.“
„Nič sa nedeje.“ povie Viktor. Nemá sa za čo hanbiť a je si toho vedomý. Jeho oči sa smejú Violinmu zmätku.
„Ale deje“, pomyslí si Viola. Ten pekáč buchiet by hneď pocukrovala sladkými bozkami.

„Pán Veselý prejdite si do čísla 5.“ hovorí sestrička.
Zamyslený Viktor rozhrnie záves na čísle 6 a neverí svojim očiam. Leží tam Viola s vyhrnutou sukňou a na kolene má prisaté elektródy.
„Prepáčte“, ospravedlní sa.
Tú krásnu nôžku by vybozkával od prstov až po koleno a ešte vyššie…

Viktor a Viola sa stretli o pár dní na cvičení.
„Čo sa vám stalo?“ zaujíma Violu, keď vidí okolo jeho krku fixačný límec.
„Obzeral som sa a narazil do stĺpa.“
„Určite za nejakou kráskou.“ skonštatuje Viola.
„Ako ste to uhádla?“
„Pozriem a vidím.“
„Čo také?“
„Muža , ktorý sa otočí za každou sukňou.“
„Odteraz len za tou vašou.“ zalichotí Viktor a pokračuje: „A čo sem priviedlo vás?“
“ Spadla som z bicykla a odnieslo si to koleno.“ prizná Viola.
Najprv zavolali Viktora, potom Violu. Keď vychádzala, Viktor sa vracal.
„Zabudol som si čiapku“, vysvetľuje.
„Dobrý pokus“, uzná Viola.
„Odhalila ste ma. Chcel som vám ponúknuť odvoz autom.“
„Čo si od toho sľubujete?“pýta sa Viola.
„Na začiatok by stačila jedna pusa za kilometer.“ usmeje sa Viktor.
„To by bolo drahé. Nerozdávam bozky len tak.“
„Musel som sa pokúsiť využiť a zneužiť situáciu.“ laškuje Viktor.
“ A nechcete spáchať dobrý skutok? “ vyjednáva Viola.
„S vami by som rád spáchal hocičo. A čo tak zahrať si tenis, keď budeme obaja fit?“ ponúka ďalšiu možnosť.
„To nie je zlý nápad, až na to, že to neviem.“
„Veľmi rád vás všetko naučím.“ teší sa Viktor. „V tom som dobrý.“
„A ešte v čom?“ flirtuje Viola.
„Vo veľa veciach. Musíte posúdiť sama.“ flirtuje aj Viktor.

O dva týždne sa zídu na kurte.
Viola sa snaží až tak ,že si podvrtne členok. Viktor ju vezme do náručia a odnesie na lavičku.
„Čo tvoje rameno?“ starostí sa Viola.
„Chlap musí niečo vydržať. Keby si chcela, nosil by som ťa na rukách celý život.“
„To je lákavá ponuka.“ uvažuje Viola.
„Ponúkam ešte jeden benefit. Celý život budeš Veselá, aj keď budeš náhodou smutná.“
„To sa nedá odmietnuť.“