„Zajtra príďte o siedmej do budovy“, telefonuje vedúca Dáše.
„Mohla by som na ôsmu?“ dovolí si požiadať Dáša.
„Dobre.“
Dáša má VŠ, ale už dlhšie robí opatrovateľku, aj to len na polovičný úväzok. Dôvodom sú zdravotné problémy.
Chodí opatrovať ľudí v domácnostiach, práci v centrálnej budove sa zatiaľ úspešne vyhýbala.
U klienta má svoj systém, prispôsobený jeho potrebám.
Pomáhať ľuďom považuje za svoje poslanie.
Príde pred ôsmou. Zapíše sa do dochádzkovej knihy. Na dverách si všimne parte . Zomrel 100 ročný obyvateľ zariadenia.
Vedúca ju zavedie na 4. poschodie do služobnej miestnosti opatrovateliek.
„Vediem vám posilu,“ oznámi .
„Dobrý deň“, pozdraví Dáša a zloží si veci.
Jedna z nových kolegýň povie:
„Môžete nosiť špinavé prádlo do suterénu do práčovne.“
„Bože , ako hlboko som klesla“, pomyslí si Dáša, „Na toto som potrebovala diplom?“
Vezme tašky a ide výťahom dole. Je poučená, že má veci vysypať a nadiktovať, čo tam je.
Párkrát sa takto otočí. Potom dostane ďalšiu úlohu. Zaniesť tašku pani Hanákovej na 3. poschodie. Nemôže ju nájsť, tak sa spýta jednej klientky. Takto spozná Táňu, ktorá ju ochotne zavedie k dotyčnej a pozve na svoju izbu. Býva s 90 ročnou pani.
Keď Dáša vstúpi do izby, pani Balážová sa opýta:
„Vy bývate na ktorom poschodí?“
Dáši sa dotkne, že vyzerá tak staro, ale odpovie:
„Ja som nová opatrovateľka.“
Pani Balážová práve odmrazuje malú chladničku. Spolu s Táňou si varia.
Raz do týždňa pani Balážová pečie. Výbornými buchtami ponúknu aj Dášu. Stará pani ukáže aj prekrásne výšivky, ktorými si vypĺňa čas. Okrem toho lúšti krížovky . V jej veku obdivuhodné.
A úsmev nemizne z jej tváre. Sála z nej pozitívna energia.
Táňa má psychické problémy, ale srdce má dobré. Má rada deti a zvieratá.
Matka sa viac ako o ňu starala o chlapov. Prizná sa Dáši, že bola vo väzení. Čo vykonala? Bodla nožom svojho druha, lebo po príchode z pôrodnice
ho načapala v posteli so susedou.
Dieťa jej odobrali, dali do „decáku“. Dobrí ľudia si ho adoptovali. Prišiel za ňou až ako dospelý. Táňa nemá šťastie na chlapov. Posledný, s ktorým žila,
narobil dlhy a zdúchol. Doteraz jej peniaze stŕhajú z dôchodku.
Za svoju spolubývajúcu by dala aj život. Hovorí jej mamička.
Je to zaujímavá dvojica. Dáša sa od nich dozvie o klientke, ktorá chodí opitá, každému vulgárne nadáva. Je to možné?
Dáša sa vráti do služobnej miestnosti. Je prestávka, kávičkuje sa. Mladé kolegyne riešia 2M – módu a mužov.
Na chodbe stretne Dáša známu pani z ulice, kde voľakedy bývala. Ona je v zariadení , ale manžel zostal v byte. Tiež býva s 91 ročnou pani.
Pozýva Dášu na kávu. Sľúbi, že sa zajtra zastaví. Dnes musí niečo robiť,
aby nepovedali, že sa ulieva. Ide pomôcť s prípravou obeda.
V zariadení sa síce nevarí, obedy sa dovážajú, ale treba ich naservírovať. Potom sa umývajú riady, uprace sa a aj opatrovateľky majú nárok
na prestávku. Kolegyne ju využívajú na fajčenie. Dáša už končí. Mala obavy, a celkom to ušlo.
Spoznala nových ľudí s ich zaujímavými osudmi.