„Drahuška, dnes nemôžem prísť.“ volá Samuel priateľke. „Dcéra so zaťom ma pozvali. Aj vnučku som dávno nevidel.“
„Jasné. Uži si to.“ povie Drahoslava, ale prepadne ju smútok. On má už vnučku a ona nemá ani deti. Ani už mať nebude. Vždy po nich túžila.
Ešteže robí v škôlke. Aspoň cudzím deťom venuje svoju lásku.
Bude dnes sama. Ani sestra nepríde. Zavolá kamarátke Kvete.
Tá je zvedavá: „Volal? Príde?“
Drahuškina odpoveď znie: „Áno. Nie.“
„Asi sa urazil, keď si mu včera povedala, aby nechodil tak často.“ skonštatuje Kveta.
„Som celkom rada“, klame Kvetu aj seba.
Poobede volá Samuel Drahoslave: „Mohol by som predsa prísť podvečer? „
„Je škaredé počasie,“ oponuje Drahuška.
„Sľúbil som ti ukázať album s fotkami. Minule sme pozerali tvoje.“ pripomína Samuel.
„Veď to počká nabudúce“, povie Drahuška.
„Dlho som ťa nevidel.“ nalieha Samko.
„Dva dni je ozaj dlho.“ odpovie Drahuška. „Keď inak nedáš.“
Zvítajú sa objatím a bozkom na líce. Drahuška uvarí čaj, chlebíčky má pripravené.
Začínajú fotkami malého Samka s rodičmi -trocha mu odstávajú uši. Samko školák sa usmieva aj s chýbajúcim zubom,. Samko maturant je fešák.
Samko ženích je sexy. Samko otec je dojemný.
Drahuška svoj obdiv neskrýva.
„Škoda, že sme sa nestretli, keď som bol mladý .“zacnie sa mu.
„Ja som bola vtedy „ditě školoupovinné“. upozorní Drahuška.
„Nemusíš mi stále pripomínať, že som starší.“ nadurdí sa Samuel.
Keď Samuel odíde, píše Drahuška mail Kvete: „Pozerali sme tie fotky. Ako mladý bol fešák.“
Kveta odpíše: „Vidíš. A to stále hovoríš, že nie je tvoj typ. Ten muž, čo sa ti na fotkách páčil, sedel pri tebe, pozeral na teba, má ťa rád. Bol to ten istý človek.“
Drahuška musí uznať, že Kveta má pravdu.