„Uf“, vzdychla totálne zničená Gaba a zvalila sa na gauč. Výlet s kamarátkou jej dal riadne zabrať.
Ako sa tešila, že príde domov a vyloží si ubolené nohy na stoličku.
Muž aj dcéra sú v robote. Dcéra príde večer a muž až ráno . Gaba si „lebedí“.
O chvíľu musí na WC. Ide si do kúpeľne umyť ruky a zdúpnie. Kúpeľňa je plná vody !
Muž dal prať, nič jej nepovedal a odišiel. Vypne pračku a ide zachraňovať
situáciu. Handrami saje vodu a žmýka ich. Bojí sa, aby nevytopili susedov. Zdá sa, že to pomohlo. Aj tak to chodí občas skontrolovať.
Keď príde dcéra z roboty, Gaba povie, čo sa stalo.
Tá zahlási:“ Hovorila som ,že treba kúpiť novú.“
Táto im verne slúžila 20 rokov.
Bolo by pekné usporiadať pre ňu rozlúčkový večierok a poďakovať sa za roky tvrdej práce.
Muž zohnal novú práčku, ale dovezú ju až o týždeň. Gaba volá sestre, ktorá
býva neďaleko.
„Nemohli by sme si u vás vyprať?“
Je to neuveriteľné, ale aj im sa pračka pokazila. Bola to rovnaká značka.
„Kto by nám pomohol?“ rozmýšľa Gaba.
Poprosí kamarátku Maju. Tá príde, odnesie tašku špinavých vecí a na druhý deň donesie vyžehlené.
Potvrdilo sa ono známe : “ V núdzi poznáš priateľa.“
Konečne nadišiel deň „D“.
Práčku síce doviezli, ale nezapojili a nepredviedli. Zistili, že hadica je krátka. Výrobca vraj šetrí.
Gaba mládencov poučí: „Všetko sa dá skrátiť, ale nie všetko sa dá predĺžiť.“
Tí sa schuti zasmiali.
Nakoniec musel hadicu kúpiť manžel a pračku zapojiť. Pred použitím bolo nutné preštudovať návod.
Muž Gabu strašil, že dcéra chcela takú pračku, ktorá hovorí a ešte k tomu po anglicky !
„To snáď nie. Za mojich čias bolo snom mať hovoriacu bábiku.“ čuduje sa Gaba.
Časom sa s ňou naučila narábať. Sú z nich dobré kamarátky. Gaba sa o ňu dobre stará – utiera jej kropaje , ktoré sa u nej po praní objavia.