Milena volá kamarátke Jarke:
„Kde sa flákaš, keď nedvíhaš telefón?“
„Ale, taká vec sa mi stala, už pol roka mám pokazenú pračku. Tak chodím prať k jednej známej. Ale už sa jej to prestáva páčiť.“
sťažuje sa Jarka.
Napriek vysokoškolskému vzdelaniu je dlhý čas nezamestnaná. Prišla aj o kurzy angličtiny. Tento stav sa podpisuje aj na jej psychike.
Je sama, žije zo sociálnych dávok. Tie si odpracúva v galérii.
Milena je tiež bez práce. Našťastie má manžela, ktorý je zamestnaný. Rozhodne sa Jarke pomôcť.
Niekedy ľudia darujú funkčnú pračku za odvoz alebo symbolickú cenu. Pozrie inzeráty na internete. Všetko je ďaleko, keď nemáš auto.
Poprosí o pomoc známeho. Tomu sa podarí nájsť inzerát, v ktorom pračku za dobrú cenu predáva človek z mesta, kde býva Jarka.
Milena mu hneď volá. Nedvíha. Skúsi neskôr. Horšie, že nedvíha ani Jarka.
O chvíľu Milene zvoní mobil:
„Našiel som si od vás zmeškaný hovor.“
„Máte inzerát, že predáte pračku. Je to ešte aktuálne? “ pýta sa Milena.
„Áno, máte záujem?“ pýta sa mladý mužský hlas.
„Je to pre kamarátku, ktorá býva vo vašom meste.“ vysvetľuje Milena.
„Nech mi zavolá. Ale pračka je v neďalekej dedine. Ja som sa sem prisťahoval.“
„Dobre, ďakujem.“ povie Milena.
Poobede sa Milena konečne dovolá Jarke.
„Kde si bola?
„U doktora“.
„Našla som ti pračku. Máš zavolať. Možno ukecáš cenu.“
„Díky.“
„Ako to dopadlo?“ zaujíma Milenu.
„Neuveríš“, hovorí Jarka, „cenu som zrazila o tretinu. Dohodli sme sa, že ju pôjdem pozrieť.
Najväčšia sranda bola, keď sa ma pýtal, či mám GPS. A ja na to, že mám bicykel.“
„Tak čo, už si prala na novej pračke?“ pýta sa Milena.
„Keby len to. Ale predstav si, že po dlhom čase som našla prácu. „
„Kde?“
„Ten chlapík má firmu, ktorá má centrálu vo Francúzsku. Potrebuje prekladateľku.
Ani som nedúfala, že využijem svoje znalosti. A okrem toho má syna, ktorého môžem učiť angličtinu.
„Ty máš ale šťastie.“ hovorí Milena.
„Som vďačná za šancu konečne pracovať.“ povie natešená Jarka.