Ruženka musela vstať skoro ráno, čo sa jej ale vôbec nepáčilo. Nič sa však nedá robiť.
Špeciálne vyšetrenie sa dá absolvovať iba v hlavnom meste.
Na recepcii jej oznámili, že pán doktor operuje. Musí čakať.
Ide na WC, niečo zje a čumí do blba. Nikde nikto s kým by nadviazala reč. Keďže sa málo vyspala, zavrie oči a sníva.
Žeby o princovi na bielom koni?
„Dobrý deň, šípková ruženka.“ začuje.
Otvorí oči a vidí sympatického muža.
Rozospato zareaguje:
„Odkiaľ viete, ako sa volám?“
Zoro sa zasmeje:
„Prepáčte, to som vás mal zobudiť bozkom.“
Ruženka sa odtiahne od cudzieho muža.
Zoro sa pýta:
„Je tam niekto?“ a ukáže na dvere.
„Pán doktor operuje, potom príde.“ informuje ho Ruženka.
„A zatiaľ som prišiel len ja“, hovorí Zoro.
„Aspoň sa mám s kým porozprávať. Prišla som zďaleka.“ vysvetlí Ruženka.
To už ale prichádza pán doktor a povie:
„Nech sa páči pani Šípková.“
Po dlhom čase Ruženka vyjde z ambulancie. Zoro tam už nie je . Škoda.
Zavolá si taxík na stanicu. Zatiaľ ide do bufetu . Sedí, mieša kávu. Rozmýšľa
nad tým, čo jej povedal pán doktor, keď začuje známy hlas:
„V dnešnej dobe sa šípkové ruženky prebúdzajú kávou, a nie bozkom?“
“ To je náhradné riešenie, lebo je akútny nedostatok princov.“ posťažuje sa Ruženka.
Zvoní jej mobil. Taxík je tu.
„Zasa mi utekáte?“ je sklamaný Zoro.
„Vlak nečaká, ale o mesiac mám prísť na kontrolu.“ prezradí Ruženka.
„Keď tu budete, tak mi zavolajte. Nemusíte volať taxík.“
„A aké je vaše ctené meno?“ zaujíma Ruženku.
„Sľúbte, že sa nebudete smiať. Zoro.“
„Pomstiteľ?“ neodpustí si Ruženka.
„No, rodičia sa na nás „vyřádili,“ skonštatuje Zoro.
Dúfajme, že o mesiac bude ich rozprávkový príbeh pokračovať.