„Mami, včera som dostala jednotku z diktátu a dnes sme písali písomku zo
zemepisu a zase jednotka.“ chváli sa Zorka.
„To mám radosť, že si taká šikovná“, povie mama a pohladí ju po vlasoch.
„Dostanem odmenu?“ zaujíma Zorku.
„V sobotu nás otec odvezie do mesta a máš nárok na dva zákusky.“ súhlasí mama.
„Hurá“, poteší sa Zorka, “ dám si šamrolu aj špic.“
Zorka býva na kopaniciach. V lone prekrásnej prírody. Aj cesta do dediny do školy je pre ňu cestovný zážitok.
A čo ešte cesta do mesta. Vždy sa teší.
Má ešte štyroch bratov. Ona je najstaršia, tak ju musia poslúchať.
Zorkiným snom je pracovať v cestovnej kancelárii. Má na to predpoklady. Bavia ju jazyky , aj zemepis.
Rada by osobne navštívila aspoň niektoré nádherné miesta z katalógov.
Preto sa prihlásila na dievčenskú školu. Je to ďaleko od rodnej chalupy.
Býva na internáte a domov chodí len na víkend. Chce ísť ďalej študovať na nadstavbu.
Ovláda nemčinu a pridala by angličtinu.
„Zorka, prečo sa neučíš?“ zaujíma mamu. „Blíži sa maturita. „
„Pár dní ma bolí hlava a oči“, posťažuje sa Zorka.
„Mali by sme ísť k lekárovi“, rozhodne mama.
Zorku poslali na odborné vyšetrenie. Zistilo sa, že má nádor na mozgu, ktorý jej tlačí na očný nerv.
Čo teraz? Doktor odporučil operáciu, ktorú robia len v Prahe.
Zorka sa bojí. Našťastie všetko dobre dopadlo, ale lekári jej doporučili nezaťažovať hlavu.
To znamenalo skončiť s učením . Sen sa rozplynul.
Po čase sa Zorka vydala, narodila sa jej dcéra. Pretože nemohla ďalej študovať, zamestnala sa ako kuchárka.
Doma mame pomáhala nakŕmiť sedem hladných krkov.
A že chalani „žrali“ ako kyselina, to si píšte. To bola prax do života. Kvôli
zdravotnému stavu však musela odísť po pár rokoch na invalidný dôchodok.
Zorkina dcéra pracovala pre medzinárodnú firmu, ktorá ju posielala do rôznych kútov sveta.
Všade pobudla rok, dva a zmena. Zorka vždy cez dovolenku chodila
k nej, a tak by sme mohli povedať, že sny o cestovaní sa jej nakoniec splnili. A samozrejme naučila sa aj anglicky.