Dvaja anjeli

22. októbra 2022, nezabudka, Poviedky

Milí čitatelia,

Beňovský sa vrátil viac ako 3000 krát.

                                        

Každý anjel má dve krídla, aby mohol lietať.
Eliška našla dvoch anjelov, aby mohla chodiť.
Veľmi sa bála umelého kolena. Dala by aj rok života za to, aby sa vyhla tej operácii.
Mala šťastie v nešťastí. Jedna známa jej povedala o novej metóde liečby. Hneď tam telefonovala. Objednala sa na konzultáciu k lekárovi.
Je to však ďaleko a ona nemá k dispozícii auto.
Ale je to posledná nádej. Len aby to bolo pre ňu vhodné. Aby lekár
nepovedal: „Prišli ste neskoro.“
„Musíte chodiť na terapiu sedem dní, každý deň.“ oznámila sestrička.
Ako? Je to 200 kilometrov. Keby tam niekde mohla bývať. Zavolá známemu, či tam niekoho nepozná.
Nie, ale o chvíľu číta esemesku od Mira:
„Nerobia to aj v Martine? Mohla by si bývať u mňa a každý deň by som ťa tam vozil.“
Eliška zistí, že je to tak a rozsvieti sa prvý kamienok nádeje.
Dnes sa všetko rozhodne. Vezie sa sanitkou na vyšetrenie. Je to „štrapácia“.
Sedí tam bývalá sestrička , ktorá má veľkú otvorenú ranu na nohe. Každý týždeň jej ju v ružomberskej nemocnici čistia.
Eliška je v cieli. Najprv treba spraviť rentgen oboch kolien.
„Máte parádny prístroj. U nás taký nemáme“, pochváli.
„To je kde, u nás?“ zaujíma laboranta.
„V Trenčíne.“ odpovie Eliška a pokračuje: „Spravte mi pekné snímky.“
„Hádam nejdete na súťaž miss?“ čuduje sa laborant.
„Toto je ešte dôležitejšie.“ vysvetlí Eliška.
Eliška dostane cédečko , sedí na chodbe a čaká na pána doktora, ktorý má také upokojujúce meno- MUDr. Valerián Valášek.
Keby náhodou povedal, že nemá chrupavku, má pripravenú vetu:
„Pán doktor, pozrite sa, prosím lepšie.“
Doktor otvorí dvere a povie zázračnú vetu:
„Nie je to také zlé.“
Eliška by ho od radosti najradšej vybozkávala. To je prvý anjel. Do mozaiky pribudol ďalší kamienok nádeje.
Lekár ju pozve do ambulancie, posadí vedľa seba, ukáže snímky a vysvetľuje:
„V prvej fáze prístroj pôsobí proti bolesti, v druhej sa tvoria nové bunky. My dáme robotníkov a vy maltu a piesok. To znamená dva až tri litre tekutín,
ľahká strava, mierny pohyb.“
„To nebude problém,“ povie šťastná Eliška.
Rozlúči sa s milým a ústretovým doktorom. Takýto prístup za celé roky nezažila.
Eliška sa od šťastia priam vznáša. V sanitke povie pani Novákovej:
„Priniesla ste mi šťastie.“
„To som rada.“ odpovie.
Večer Eliška telefonuje kamarátovi Mirovi:
„Budeš banovať, čo si mi ponúkol. Využijem to.“
To je druhý anjel. Bez jeho pomoci by terapiu nemohla absolvovať.
A nemôže zabudnúť na tretieho anjela, ktorým je jej starostlivý manžel.