nezabudka

Jazvy na srdci nám zanechávajú lekári po operáciách, ale aj ľudia, ktorých sme milovali, ale oni nás zradili.
Niektoré sú malé, iné veľké. Niektoré sú plytké, iné hlboké.
Tak ako má každé srdce dve komory a dve predsiene, tak má Jana na svojom srdci dve jazvy. Spôsobili jej ich dve lásky.

Prvou bol sused Jano. O dva roky starší, vysoký, štíhly blondiak s modrými očami.
Odmalička sa jej páčil.
Jeho otec , keď k nim prišiel, sa vždy pýtal:
„Ako sa má moja nevesta?“
Jana zrumenela, sklopila oči a šepla:
„Dobre.“
Nevie, prečo sa tak hanbila. Celé roky si myslela, že sa stane Janovou ženou.
Nemyslela si to len ona, ale aj všetci ostatní.
Nasvedčovali tomu bozky, ktoré si dávali v prítmí veľkej brány.
Nezabudne, ako jej doniesol kytičku z poniklecov, kvietkov, ktoré sú zákonom chránené a rástli len na vysokých strmých skalách.
Pamätá si, ako ho bila po prstoch, keď sa k nej chcel dostať cez okno.
Jano jej zanechal nielen jazvu na srdci, ale aj na tele. Ako deti sa naháňali,
ona ho chytila za nohavice, on sa vyšmykol a ona spadla a rozbila si koleno.
Je pravda, že keď jej ho pofúkal, hneď menej bolelo.
Viac bolela jazva na srdci, keď ju nechal a vzal si inú.

Jana si potom svoje srdce dlho chránila štítom neprístupnosti, aby ho nezranila ďalšia láska.
Pár rokov sa jej to darilo, ale potom vošiel do jej života a hlavne do jej srdca
krásny cudzinec. Volal sa Zlatan. Bol pre ňu vzácny ako zlato.
Vyzeral úplne inak ako jej dovtedajší typ muža. Mal husté kučeravé čierne vlasy, hnedé oči a hlavne fúzy, ktoré mu dodávali šmrnc.
Bol to typ, z ktorého idú ženy do kolien.
Lichotil jej, že je jeho ideálom a Janina romantická dušička pišťala
blahom. Cítila sa ako v nebi.
Vyzeralo to na osudovú lásku, ale skončilo to nedorozumením, ktoré mu nemala možnosť vysvetliť.
Preto Janino srdce „ozdobila“ druhá jazva. Hlbšia a dlhšia.
Nájde sa niekto, kto tieto jazvy zahojí ?