nezabudka

Milí čitatelia,

prajem vám krásne vianočné sviatky.

Sofia je vášnivou čitateľkou romantických kníh. Túži prežiť takú osudovú lásku ako knižné hrdinky, stretnúť svojho vysnívaného princa.
Libor rád číta scifi romány. Aj mať nejaký vzťah je preňho scifi.
V čase korony knižnica funguje len ako výdajňa. Prídeš, zazvoníš, príde pracovníčka, vezme knihy, čakáš vonku, donesú ti nové knihy.
Dnes je „riadna kosa“. Sofia si dala novú čiapku, ktorú dostala na Vianoce. Okolo krku omotala hrejivý šál, natiahla rukavice. Napriek tomu, že má
najteplejšie ponožky, oziabu ju nohy.
Zazvonila a čaká. Cez sklo na dverách vidí, že sa blíži pracovníčka knižnice. Keď otvorí dvere, dorazí Libor a tiež chce vymeniť knihy.
Knihovníčka ich oboch pozná , a tak sa len uistí:
„Pre vás nejakú romantiku a pre vás scifi.“
„Áno“, zaznie jednohlasná odpoveď.
Sofia a Libor sa na tom zasmejú.
Libor sa zrazu rozkašle.
„Dajte si“, ponúkne mu Silvia mentolový cukrík.
„Vďaka“, vezme Libor.
Naraz Sofia zbadá bývalú kolegyňu z knižnice Janku.
„Ahoj“, poteší sa,“ Ty robíš teraz tu?“
„Ahoj“, odpovie Janka, „Idem za vedúcou. Prepáč, ponáhľam sa.“
„Vy tu máte známosti?“ čuduje sa Libor.
„Voľakedy som tu pracovala a vidíte, musím čakať ako ostatní.“ povie Sofia.
Keď im knihovníčka donesie knižky, Libor povie:
„Ten cukrík bol zázračný. Môžem sa revanšovať pozvaním na varené víno a
prechádzku po námestí?“
„Predstavte si, že áno, lebo zmrznem ako cencúľ.“ prijme ponuku Sofia.
Bohužiaľ kvôli epidemickým opatreniam nemôžu posedieť v teplej kaviarni
pri pohári vareného vínka. Ale dá sa kúpiť v stánku a vypiť, ako sa hovorí, „na stojáka“.
Je podvečer. Námestie je nádherne osvietené. Je to romantické.
„Poďme pozrieť do Átria“, navrhne Libor.
„To nepoznám“, povie Sofia.
Prejdú na druhú stranu námestia a vojdú do dvora, kde bývala kedysi čajovňa.
Akoby vstúpili do rozprávky. V strede prekrásny vysoký stromček hýriaci farebnými svetielkami.
Vľavo maketa snehuliaka, vpravo svietiaci zvonček.
„Úžasné“, vzdychne Sofia.
„Také romantické“, mieni Libor.
„Ďakujem, že ste mi ukázali toto miesto.“
„Je vám teplejšie?“ zaujíma Libora.
„Víno aj pohyb urobili svoje.“ odpovie Sofia a pokračuje:
„Musím ísť na autobus.“
„Kedy sa uvidíme?“ pýta sa Libor.
„Nechajme to na náhodu.“ usmeje sa Sofia.
Cestou domov rozmýšľa nad tým, že románik je lepšie prežiť ako prečítať.
Žeby našla vysnívaného princa a osudovú lásku? To ukáže čas.