nezabudka

Vilma nedávno oslávila narodeniny. Ani nebolo veľmi čo . Kvôli zdravotným
problémom prišla o prácu. Má síce vysokoškolské vzdelanie, ale zobrala by hocijakú prácu, pri ktorej by mohla sedieť.
Aspoň na čiastočný úväzok.
Známy jej hovorí:
„Moja bývalá manželka robí v chránenej dielni. Je to cukrárska výroba. Ona je tam spokojná, vedúci je fajn. Zistím vám telefón.“
Vilma je mu vďačná. Rozmýšľa navnadiť šéfa, že ak ju zamestná. dostane peniaze z úradu práce.
Patrí predsa k znevýhodneným uchádzačom.
Zavolá, dohodnú sa, kedy má prísť.
Vilma sa chystá ako na nejaký super dôležitý pohovor.
V dohodnutý deň a čas stojí pred dverami a volá majiteľovi: „Už som tu.“
„Prepáčte, zabudol som . „
„Môžem počkať“, ponúka Vilma.
„Som mimo mesto, dnes to nestihnem.“
„Kedy teda mám prísť?“ pýta sa Vilma.
„V pondelok poobede o jednej?“
„Dobre.“súhlasí Vilma.
Druhé stretnutie už vyjde. Vilma je oboznámená s pracovnou náplňou. Bohužiaľ čiastočný úväzok už nedávajú.
Je to však blízko, dostupné MHD. Vedúci má však jednu podmienku:
„Každého si najprv vyskúšame. Môžete prísť v stredu o desiatej?“
„Dobre.“ súhlasí opäť Vilma.
V určený deň a hodinu sa Vilma dostaví. Kolega ju dovedie do výrobne za pánom vedúcim. Vyfasuje zásteru a čiapku.
„Choďte si sadnúť k tomu stolu“, ukáže šéf.
Donesie jej krabičku s orechami a druhú krabičku s vodou. Tiež papierové obrúsky.
Po čase sa totiž prsty lepia ako sekundovým lepidlom.
Jej úlohou je dávať orechy do datlí. Krásne to vonia, musí sa krotiť, aby nedala niečo do úst. Od rána totiž nič nejedla.
Má hodinu na to, aby ukázala, aká je šikovná.
Kolega je milý, zhovorčivý, poradí. Na všetky otázky zvedavej Vilmy odpovie.
O chvíľu sa Vilma potí ako „somár v kufri“ a začína ju bolieť chrbtica. Potrebovala by sa pretiahnuť, ale čas beží.
Po uplynutí hodiny šéf príde, zoberie Vilminu krabicu, položí ju na váhu a odchádzajú do kancelárie.
Tam si musí vypočuť nasledujúce slová:
„Normu ste nespravila. Bohužiaľ.“
Taká zahanbená sa Vilma už dávno necítila.
Pochopila, že prácou rúk sa neuživí. Musí sa živiť len hlavou ako doteraz.