„Tej Hertíkovej môže človek len závidieť“. povzdychne si Renáta.
„Je pekná, štíhla, muža má fešáka , šikovné deti, každý rok chodia na zahraničnú dovolenku“, súhlasí suseda.
„On ako šofér často chodí do zahraničia“, závidí Renáta.
„To sa niekto má“, ukončí suseda.
O pár týždňov v meste na jarmoku.
„Michal, pozri, je tu aj Hertík. Pôjdeme za ním?“ hovorí Renáta manželovi.
„Máš pravdu, je to on. Ale tá žena , ktorú objíma a bozkáva, nie je pani Hertíková“, uzemní manželku Michal.
„To snáď nie, veď oni sú dokonalý pár.“ neverí Renáta svojim očiam.
Michal má však pravdu. Pán Hertík sa tvári, že susedov nevidí.
„Pani Hertíková, kde máte manžela? V zahraničí? Dlho som ho nevidela.“ pýta sa Renáta.
„Odsťahoval sa k frajerke“, oznámi pani Hertíková.
„To sú veci. Ja som vám ho vždy závidela.“ skonštatuje Renáta.
„Nie je čo, pani suseda“, vysvetlí Hertíková, “ na staré kolená si našiel mladšiu.“
Hertíkovci sa rozviedli. Hertík sa znova oženil. Má dve malé deti. Jeho deti z prvého manželstva sú už dospelé.
Renáta stretne Hertíkovu dcéru :
„Ako sa má otec?“
„Zrovna idem k nemu pomôcť mu.“ odpovie.
„Čo sa mu stalo? Je chorý?“ zaujíma Renátu.
„Nie, musí sa starať o domácnosť, deti, variť, upratovať.“
„A čo jeho nová žena?“ nechápe Renáta.
„Našla si mladšieho“, zaklincuje pointou dcéra.
„Pani Hertíková, stretla som vašu dcéru , od ktorej som sa dozvedela, ako dopadol váš muž“, hovorí Renáta.
„To máte tak, pani suseda“, hovorí Hertíková. „Minuli sa peniaze, minula sa láska. Jeho mladá žena často chodí preč . Vraj s kamarátkou. A jemu
zostali oči pre plač, starosť o deti a domácnosť.“ dokončí so zadosťučinením.