nezabudka

Futbalisti zo Ždiaru oslavujú víťazstvo. Ešte ich čaká zápas budúci

týždeň a možno postúpia do 2. ligy.

Tréner ďakuje hlavne brankárovi:

„Marek, tú penaltu si chytil bravúrne.“

„To bude asi tým, že aj pán farár sa za nás modlil.“ povie skromne

Marek.

„Broňa, tešíš sa, že sme postúpili do krajskej súťaže?“

pýtajú sa malé gymnastky svojej mladej trénerky.

„Urobili ste mi veľkú radosť“, hovorí Broňa a vyobjíma ich všetky.

Študuje na FTVŠ a chce učiť deti. Chce ich viesť k láske k pohybu.

Aby nevysedávali len pri počítačoch a mobiloch.

Marek v nedeľu odchádza do Bratislavy. Študuje na FTVŠ. Posledný

rok. Mama mu nabalí rezne aj koláče.

„Aby si mal silu na to športovanie“, hovorí.

„To je veľa“, protestuje Marek, „to nezjem ani za týždeň.“

„To je aj pre Broňku. Orechové má rada.“ myslí mama aj na

budúcu nevestu.

„V piatok prídeme obidvaja“, lúči sa Marek.

Z vlaku volá Brone:

„Držím ti miesto. Piaty vozeň. Mama  napiekla koláče – orechové.“

„Teším sa“, odpovie Broňa.

„Na mňa, či na koláče?“ sranduje Marek.

„Aj, aj“, smeje sa Broňa.

Broňa nastúpi v Poprade. Zvítajú sa bozkom. Cesta je dlhá. Majú

čo robiť. Začína skúškové obdobie. Po skončení školy plánujú

svadbu. Sú zasnúbení.

Zo stanice nejde na internát priamy spoj. Musia prestupovať.

Čakajú na zastávke. Je už tma. Hrkútajú si.

Auto, ktoré riadi opitý vodič, vletí do ľudí čakajúcich na zastávke.

Rozdelí aj Mareka a Broňu. Viacerí ľudia sú zranení. Počuť stony,

výkriky. Batožiny sú rozmetané.

Oproti zastávke bývajú mnísi saleziáni. Keď počujú, čo sa stalo, vy-

behnú. Okrem toho, že zavolajú záchranku, dajú zraneným aj po-

sledné pomazanie. Marek bohužiaľ zomrel na mieste. Snažil sa svo-

jím telom chrániť svoju lásku. Broňa naťahuje k nemu ruku. Vstať

nevládze. O chvíľu ju odváža sanitka. O pár hodín aj jej duša opúšťa

tento svet.

Pohreb dvoch zaľúbencov sa koná symbolicky rovnaký deň aj rovnakú

hodinu. Mareka pochovajú v kroji, Broňu v svadobných šatách.

Určite sa spolu zídu v nebi.