„Zdenka, niežeby som ťa vyháňal, ale mala by si ísť. Doma sa ťa
určite nevedia dočkať. O chvíľu ti ide posledný autobus.“
hovorí starostlivý otec svojej jedinej milovanej dcére.
Má už svoju rodinu, ale chodí mu pomáhať s nevidiacou mamou.
“ Ešte ostrihám mame nechty. Prebehnem cez most.“
odpovie dcéra.
„Nebojíš sa ?“ pýta sa otec.
„Koho? Čoho?“
„Hovorí sa, že pod mostom sa ukazuje exhibicionista.“ varuje otec.
„Takí sú neškodní“, je presvedčená Zdena.
„Neprežil by som, keby sa ti niečo stalo. Máš malé deti.“
hovorí otec.
Zdena ide na zastávku, ale autobus jej ujde, ako sa hovorí , pred
nosom.
Tak sa vyberie cez most, ktorý spája dve časti mesta.
Ponáhľa sa. Otec ju vyplašil. Naraz sa z tmy vynorí chlap a osloví ju:
„Mladá pani a nebojíte sa takto sama večer?“
Krvi by sa v nej nedorezal, ale odpovie:
„Ani nie, keď je tu taký gentleman ako vy.“
Nikde ani živej duše.
Neznámy pokračuje:
„Ako sa dostanem do centra?“
„Tým smerom, ako idem ja.“ odpovie Zdena.
„Môžem sa pridať?“
„Áno, aspoň sa nebudem báť-“ znova zalichotí Zdena, ale srdce jej
bije ako zvon.
Cesta jej pripadala dlhá ako nikdy. Stále niečo trepala.
Aký balvan jej spadol zo srdca, keď z prvej krčmy vyšla tlupa ožra-
tých chlapov.
Chlap išiel dnu a ona ďalej domov.
„Kde si toľko? Bál som sa o teba, “ víta Zdenu manžel.
„Ušiel mi autobus. Musela som ísť pešo cez most.“ vysvetľuje Zdena.
„Chalanov si uložil?“pýta sa Zdena.
„Nechcelo sa im, ale už sú v ríši snov.“hrdo hlási manžel.
Je pustený televízor. Moderátor vážnym hlasom oznamuje:
“ Polícia hľadá muža podozrivého z vraždy.“
Keď Zdena vidí jeho fotku, vypadne jej pohár z ruky.
Je to ten chlap z mosta ! Zvezie sa na gauč .
Kto , čo ju zachránilo?
Ide do detskej izby, pohľadom spočinie na synoch a pohladí ich.
Vráti sa k manželovi a tuho ho objíme.