Regína sa prehadzuje v posteli . Má síce nastavený budík, ale…
Čaká ju dôležitá lekárska konzultácia a možno aj vážna operácia.
Počasie nie je prívetivé. Hmla, zima.
Sanitkár ju privíta:
„Vás som nedávno viezol.“
Regína nastúpi.
Takou plnou sanitkou sa ešte neviezla a vodič zahlási:
„Ešte ideme pre jednu pani do nemocnice.“
Regína sa rozpráva s pani , ktorej zle zoperovali koleno. Je tam aj
dedko, ktorý má problémy s chrbticou. Na posteli leží chalan,
ktorý sa hrá s mobilom. Jeho matka sedí pri šoférovi.
Regína musí užiť kinedryl , aby jej nebolo nevoľno.
Troch pacientov vyložil sanitkár v Trnave, chalana s mamou na Kramá-
roch. Regínu napadne pieseň od Elánu „Sestrička z Kramárov.“
Meškajú. Regína chodila v hlavnom meste do školy, ale odvtedy
sa to veľmi zmenilo. Už by sa tu stratila. Vezú sa aj okolo prezident-
ského paláca.
Na poliklinike víta Regínu dlhá a prázdna chodba.
„Prišli ste neskoro. Doktor išiel na oddelenie“. povie sestrička.
„Nemôžem za to, že na diaľnici bola kolóna.“ vysvetľuje Regína.
„Sadnite si a čakajte.“ prikáže sestrička.
Regínina prvá cesta vedie na WC. Aj hlad sa hlási. Ráno nejedla a kúsok
chleba „zbaštila“ po ceste.
Sanitkár ide do bufetu a zo starej známosti sa opýta:
„Donesiem vám niečo?“
„Ak budete taký láskavý, dala by som si nejakú bagetu.“
poteší sa Regína a podá peniaze.
O chvíľu sanitkár volá:
„Majú len šaláty.“
Regína poprosí:
„Nejaké slané pečivo alebo žemľu a syr.“
“ Len croissanty“, znie odpoveď.
Takáto je ponuka v bufete najlepšej nemocnice v hlavnom meste?
Sanitkár donesie dva suché konce sendviča.
Keď to Regína je, pripadá si ako bezdomovec.
Po hodine čakania zaklope. Nezabudli na ňu?
Konečne prichádza doktor a Regína vchádza do ambulancie.
Sympatický lekár stredného veku pozrie CD z magnetickej
rezonancie, prečíta správu neurologičky, počúva Regínu, po-
radí. Ona mu za odmenu predvedie taký predklon, že sa rukami
dotkne zeme. To ho utvrdí v presvedčení, že operácia chrbtice
napriek nálezu nie je potrebná. Ale cvičenie áno.
Šťastná Regína vyjde von a nestačí sa čudovať, ako slnko „hicuje.“
O hodinu sanitka dorazí do Trnavy, aby zobrala naspäť pacientov,
ktorých tam ráno vyložili. Nie je to však také jednoduché .
Nie sú vybavení. Ďalšia hodina čakania. Ani sanitkárovi nie je do
reči.
Konečne idú. A s nimi dvaja noví pasažieri.
Zasa 7 statočných, ktorí skúsili, ako funguje /?/ naše zdravotníctvo.
Cesta naspäť ubieha.
Keď vidí Regína svoje mesto, v duchu si povie:
„Neverím…“
Je rozbitá na totálku. Doma sa vrhne na lososa s ryžou a pár hodín sa z
toho spamätáva.