„Babka, prečo sa môj otec volá Jančo a všetci jeho bratia Beňovci?“
pýta sa zvedavá vnučka, snažiac sa rozriešiť veľkú záhadu.
Sme na fašiangovej zábave v jednej slovenskej dedine v roku 1913.
Štefan Beňo, syn bohatého gazdu , pozerá po dievčatách. Páči sa mu
Anička . Má skoro všetkých 5 P, okrem peňazí.
Pozve ju do tanca, odprevadí domov, dajú si hubičku.
„Je na čase, aby si sa oženil, priviedol nevestu do domu a prevzal
gazdovstvo“, hovorí mu otec.
„Máš nejakú ?“ pýta sa.
„Mám“, pochváli sa syn.
„Ktorú?“ je zvedavý otec.
„Aničku Jančovú „,povie Štefan.
„Je síce pekná, pracovitá, poriadna, pobožná, ale 1 P jej chýba-
peňazí nemá.“ hovorí otec.
„Inú si nevezmem“, vyhlási syn.
„Ako chceš“, privolí otec.
Onedlho sa koná veľká svadba a do roka sa im narodí dcéra Mária.
Zdalo by sa, že nič nemôže skaliť ich veľké šťastie. Ale vypukne
1. svetová vojna a Štefan musí narukovať. Ťažko sa mu odchádza od
krásnej mladej ženy a malej dcérky. Len Pán Boh vie, že sa už neuvidia.
O dva mesiace príde oznámenie, že Štefan padol. Žiaľ mladej vdovy
je nesmierny. Nikto netuší, že pod srdcom nosí nový život.
Svokrovci chcú, aby sa Anička vrátila späť domov. Jej sa nechce
do biednej chalupy. Postaví sa za ňu aj Štefanov brat Matej.
Aj jemu sa Anička páčila, ale vybrala si Štefana.
Na jar sa Aničke narodí syn. Farár ho odmietne zapísať do matriky
s priezviskom Beňo, argumentujúc:
„Ste vdova a syn môže mať len vaše dievčenské meno – Jančo.“
Aničke nezostáva len súhlasiť. Aspoň meno dostane chlapec po
otcovi, keď nie priezvisko. Ťažko sa jej žije s dvoma deťmi bez muža.
Ešteže je tu Štefanov brat Matej. Bohužiaľ aj ten musí narukovať a
bojovať za cisára pána. Doma zostanú len ženy , deti a starý dedko.
Teraz sa prejaví Aničkin talent a gazdovstvo pod jej organizáciou pro-
speruje. Všetci sa tešia, kedy už vojna skončí. Po 4 rokoch sa dočkajú.
Dočkajú sa aj návratu Mateja. Ten prevezme gazdovstvo, vezme si za
ženu Aničku a majú spolu ďalšie deti. Matej má rád všetky rovnako.
Všetci žijú šťastne ako jedna veľká rodina.