Vlado si zobral oveľa mladšiu Barboru.Očarila ho krásou aj múdrosťou.
Ani vo sne by mu nenapadlo, že ju zničí vážna choroba. Každý týždeň
ju ako vzorný manžel vozí na terapie. Je nešťastný z toho, keď vidí,
ako jeho milovaná trpí.
Barbora pozoruje ubiehajúcu krajinu. Na tejto ceste pozná každý meter.
Každý týždeň ju muž vozí na terapie. Je mu vďačná za to, ako sa o ňu
stará. Určite si to takto nepredstavoval. Nikdy mu to nebude schopná
oplatiť.
Necíti sa dobre. Otvorí okienko, napije sa vody. Nepomohlo.
Už aby to mala za sebou a mohla si doma ľahnúť. Zatvorí oči.
Počasie je také, žeby človek ani psa nevyhnal.
Vlado je skúsený a opatrný vodič. Nezabráni však tomu, že do nich
narazí náklaďák. Nie nadarmo sa hovorí: „Tam okolo Strečna, cesta
nebezpečná.“
Barboru náraz prebudí. Pozrie na muža a skríkne:
„Vladko !“
Zabudne na vlastnú bolesť a začne konať. Zavolá 112 a zatiaľ dáva
mužovi umelé dýchanie.
Vlado pocíti na svojich ústach Barborine pery a cíti sa, akoby ho bozkával
anjel. Odkedy u nej prepukla choroba, zabudli na nežnosti. Bál sa jej
dotknúť.
Otvorí oči a vzdychne:
„Láska“.
Barbore tečú slzy po lícach. Dávno jej tak nepovedal. Chodil okolo nej
po špičkách.
Prichádzajú záchranári, ktorí skonštatujú:
„Zachránila ste mu život.“