nezabudka

Erika po  operácii nohy zostala dlhý čas na péenke.

Keďže nemohla chodiť, rozmýšľala, ako tráviť voľný čas. Čítanie,

pozeranie telky, lúštenie krížoviek , počítač ju prestali baviť.

Zvykla hovoriť:

„Keby som mala desatinu zdravia, čo mám času, bola by som

šťastná.“

Ako mladé dievča si písala denník. Začala  ho čítať a napadlo ju,

že by jej mohol slúžiť ako inšpirácia pri písaní príbehov.

Svoje prvotiny posielala mailom jednej známej, o ktorej vedela,

že je členkou literárneho klubu. Pani Lydke sa príbehy celkom

páčili a navrhla Erike, aby sa stala členkou klubu.

Po dlhom váhaní sa Erika rozhodla , že pôjde. A tak v jeden slnečný deň sa

do klubu vybrala. Vedúca ju srdečne privítala. Zrovna sa krstila

nová kniha. Erike sa tam páčilo. Nebanovala, že tam išla.

Dana je členkou klubu asi pol roka. Je to staršia pani, ale oblieka

sa na svoj vek pomerne extravagantne. Bývalá zdravotná sestra opat-

rovala starých ľudí v Rakúsku . Je rozvedená, býva v rodinnom

 dome. Jej vášňou je tenis a šoférovanie.

Dnes si všimla na klube novú členku. Predstavili ju ako doktorku.

To ju zaujalo. Osloví ju:

„Dobrý deň. Vy ste doktorka, ja sestrička, máme niečo spoločné.“

„Som doktorka filozofie, učiteľka.“ schladí ju Erika.

„Nedáme si zmrzlinu?“ ponúka Dana.

„Dobrý nápad“, súhlasí Erika. Počasie je horúce a rada spoznáva nových

ľudí. Táto pani vyzerá zaujímavo.

Dana ako staršia navrhne tykanie. Erika súhlasí. Spomenie si na kamarátku

Danielu, ktorú nedávno odprevadila na poslednej ceste. Celkom jej chýba.

Žeby jej Pán Boh poslal náhradu?

Dana Eriku odvezie domov. Zistí, že Erika skoro vôbec necestuje. Poteší

sa, že ju bude môcť ohurovať svojimi zážitkami. Bude mať spoločníčku.

„Mohli by sme chodiť  do Teplíc. Ja si zaplávam, ty využiješ

liečivú vodu, pôjdeme do vírivky.“ ponúkne Dana.

Erika plávať nevie, ale čo je väčší problém, hanbí sa za svoju postavu.

Tak ako sa celé roky venovala štúdiu a práci, tak celé roky zanedbávala

svoje telo. Teraz sa jej to vypomstilo. Na druhej strane ju to láka.

„Dobre, tak v nedeľu“, súhlasí.

Doma ťažko-horko nájde plavky, ktoré dlhé roky nepoužila.

V nedeľu si nabalí do ruksaku plavky, osušku, čiapku, šľapky.

Je teplé jarné počasie, stromy začínajú kvitnúť.

Dana prifrčí na svojom žltom aute. Cesta im ubehne v družnom rozhovore.

„Zaplatíš parkovné a môj lístok“, zahlási Dana.

Erike nezostáva iné ako súhlasiť. Dana platí benzín a v podstate Erika

v nej získala osobného šoféra.

Dana keďže je staršia, si myslí, že môže Eriku stále poučovať. Tá ju rešpektuje,

ale niekedy jej to lezie na nervy.

Dana si potrpí na obliekanie. Chce z Eriky spraviť dámu.

Hovorí jej: „Ty si múdra, inteligentná, šikovná, ale tvoj vonkajší vzhľad nezodpovedá tvojim vnútorným kvalitám.“

 Erike v poslednom čase nezáleží až tak na tom, ako vyzerá.

 Prijme však Danine dobre mienené rady.

Tak raz do týždňa chodia do blízkeho kúpeľného mesta.

Erika je Dane vďačná, na nedeľu sa vždy teší. Často si telefonujú.

Zdá sa, že sú  dobré kamarátky. Kvôli Dane začala trocha sledovať

tenis, ktorý ju vôbec nebaví.

Takto to ide od jari do zimy. Potom kúpele na mesiac zatvoria.

Začiatkom roka má Dana narodeniny. Erika jej daruje kozmetiku

a fľašu vína.

Počas zimy Dana zláka Eriku do wellness. Tá sprvu protestuje, lebo

sa tam chodí bez plaviek, ale nakoniec sa jej to zapáči a nahotu nerieši.

 Sú tam sauny aj vírivka. Kúpia si spoločnú permanentku.

Časom zistia, že na veľa vecí majú rôzne názory a často sa hádajú.

Dana každú chvíľu  Eriku za niečo kritizuje. Vadí jej, že Erika

 neposlúcha všetky jej doporučenia.

Občas vyhlási: „Si najnegatívnejšia osoba, akú poznám.“

Raz cestou do wellness sa Danino auto pokazí a odvtedy už nechodia

spolu, ale každá zvlášť. Už si aj málo telefonujú.

Dana si myslí: „Kým som ju vozila, bola som jej dobrá.“

Keď má Erika meniny, Dana jej nepošle ani esemesku.

Mohli by sme povedať:

“Pokazilo sa auto, pokazilo sa kamarátstvo.“

Auto sa dá opraviť, ale existuje opravovňa narušených vzťahov?