Nela sedí v plnom autobuse. Je unavená. Chce spať. Vedľa nej starší seladon otravuje:
„Slečna, treba si dať kávu.“
„Nepijem“, odpovie Nela.
„A čo pijete?“ pokračuje.
„Čaj, vodu.“
„To z toho života moc nemáte. Žiadne potešenie.“ skonštatuje .
“ Máte pravdu“, súhlasí Nela a myslí na Rumena.
Keby sedel vedľa nej on. Nehanbila by sa s ním bozkávať v tomto autobuse plnom ľudí.
Nastúpi stará pani. Seladon sa postaví, aby nemusela vstať Nela. Vďačne naňho pozrie.
Keby tu bol Rumen ! Nela by stála aj celý deň. Stačilo by mu kývnuť prstom a…
Zatiaľ je tu tento otrava.
Nela vystúpi z vlaku a chytí tašku, ktorá má snáď 100 kíl. Každú chvíľu ju musí položiť a odpočinúť si.
Keby sa našiel nejaký gavalier, ktorý by jej pomohol.
Nebesá ju vyslyšali. Akýsi chlap ide okolo a berie jej tašku.
„Keď sa ti chce, tak nes.“ pomyslí si Nela.
Prezrie si dotyčného. Keby bol mladší a páčil by sa jej…
Vyjdú zo staničnej haly a idú na MHD. Vykľul sa z neho „lepák“. Tlačil sa na ňu a chcel ju bozkávať.
No, to je drahé nosenie.
Nela sa ho nemôže zbaviť. Je slušná, nevie byť drzá. Ide s ňou až k internátu. Je večer. Okolo prúdia davy študentov.
Idú aj Neline kamarátky -Janka, Alenka ,Evka. Čudujú sa , s kým to tam
Nela stojí, ale nepomôžu jej vymaniť sa z jeho osídiel.
O chvíľu sa internát zatvára, a tak má Nela dôvod odísť. Dúfa, že tohto chlapa v živote už nestretne.
V električke si Nela všimla sympatického muža. Mal fúzy a bradu. Cítila, že sa mu páči.
Presadil sa blízko nej. Pozeral na ňu, ale Nela bola zmätená. Nevedela mu dať najavo, že sa jej páči. . Prvýkrát /po Rumenovi/ cítila, že muž má nad ňou prevahu a len takého môže obdivovať a mať rada.
Vystúpil . Škoda ! Keby ho ešte stretla.
O týždeň Nela znova cestuje rovnakou električkou. Zdá sa jej, že zbadala neznámeho sympaťáka.
Rozhodne sa, že túto šancu musí využiť. Vystúpi na rovnakej zastávke a spýta sa:
„Môžete mi pomôcť?“
„Veľmi rád“, odpovie s úsmevom. Predsa sa jej páči. Minule si nebol istý.
„Hľadám kardiologický ústav“, zaklame Nela.
„Taká mladá a má problémy so srdcom?“ čuduje sa neznámy.
„Každý mi ho ničí“, posťažuje sa Nela.
„Ja by som sa oň staral ako o vlastné“, zalichotí.
„To nemyslíte vážne“, začervená sa Nela .
„Samozrejme, že nie. Staral by som sa oň lepšie.“ flirtuje sympaťák.
„Taká ponuka sa nedá odmietnuť“, poteší sa Nela.
„Dá, ale nebolo by to správne“, zavtipkuje a pokračuje:
„Poďme.“
„Kam?“ je zvedavá Nela.
„Za hlasom svojho srdca“, povie a ponúkne ruku.
Nela ju chytí a vykročí. Dúfa, že správnym smerom.
Celá debata | RSS tejto debaty