nezabudka

„Aúúú! Ježišmária“, zaúpela Silvia.
Zavadila do hrnca s variacou sa polievkou. Nielen, že sa to vylialo a spravilo „bordel“ v kuchyni, ale obarila si nárt pravej nohy.
Napriek tomu, že na nohu púšťala studenú vodu, urobil sa jej veľký
bolestivý pľuzgier.

Martin je športovec. Rád na horskom bicykli brázdi krajinu. Užíva si krásy prírody, vietor vo vlasoch.
Naraz urobí salto cez riadidlá a ocitne sa na zemi. Spôsobil to koreň mohut-
ného stromu. Padol už viackrát, telo má doudierané, sem-tam škrabanec. Teraz spadol tak nešťastne, že si asi zlomil nohu. Volá 112.

Na úrazovej pohotovosti je ako vždy plno. Sanitky vozia ľudí z havárií. Dostanú sa sem aj Silvia a Martin. Všimnú si jeden druhého.
Silvii obareninu ošetria a zaviažu. O týždeň má prísť na kontrolu. Dostane injekciu proti bolesti.
Martina pošlú na rentgen. Kosť nie je zlomená, len naštiepnutá. Dostane sadrovú dlahu.
O týždeň príde po Silviu sanitka. Sedí v nej Martin. Obaja idú na kontrolu. Pozdravia sa.
„Čo sa vám stalo?“ pýta sa Martin.
„Som „šikovná“ kuchárka, obarila som sa vriacou polievkou.“, odpovie Silvia. „A vy?“
„Plnil som odznak zdatnosti , padol z bicykla . Viete, ako sa hovorí: „Športom k invalidite.“
Silvii prepichnú pľuzgier, ranu dezinfikujú a znova zaviažu. Martina pošlú na kontrolný rentgen.
O týždeň sa stretnú v sanitke znova . Sú „starí známi“.
Martin žartuje: „Vy máte zdravú ľavú a ja pravú nohu, keby sme to dali dokopy, je z nás jeden človek.“
„No neviem“, odpovie Silvia, „to by ten chudák vypadal.“
Silvii znova ranu ošetria a zaviažu.
O týždeň sa situácia zopakuje.
Silvia sa sťažuje:“ Keby som mohla s tým niečo robiť. Mám zakázané dávať obklady, masti.“
Martin sa pochváli: „Ja sa tejto tu“, poklope po sadre, „hádam už zbavím. Viete, že mi to bude aj ľúto?“
„To nemyslíte vážne“, čuduje sa Silvia.
„Ľúto mi bude to, že sa už neuvidíme“, uvádza Martin veci na pravú mieru.
„No, sanitka spojila naše osudy.“ hovorí Silvia a pokračuje: „Zdá sa, že nebývame ďaleko od seba. Môžem vás niekedy pozvať na obed?
Lepšie sa varí pre niekoho, ako len pre seba.“
„Rád prídem. Nemá mi kto uvariť.“ poteší sa ponuke Martin. Je ako sa hovorí „šťastne rozvedený.“

O pár týždňov Silvia a Martin spolu obedujú. Zistia, že si celkom rozumejú.
Hovorí sa, že každý človek je ako jedna polovica srdca a hľadá k sebe tú druhú, aby bolo komplet.
A títo dvaja sa našli.