nezabudka

Hlavnou postavou nasledujúceho príbehu je Sandra.
Mala asi dva roky, keď sa prvýkrát v živote stretla so psom. Bol to kokeršpaniel menom Chiara. Patril maminej kamarátke. Sandra
na ňom jazdila ako na koni.
Raz bola Sandra s mamou na prechádzke a stretli pani s malým bielym psíkom. Začal okolo nej veselo poskakovať. Chcela sa s ním hrať.
„Môžeme?“ pýta sa mama.
„Samozrejme“, odpovie pani.
Pojašený psík vyskúšal ostrosť svojich zubov na Sandrinom pršteku. Rozplakala sa . Bola to jej prvá zlá skúsenosť so psom.
Po čase sa skamarátila s Elvinkou. Bol to čierny bradáč starého pána z vedľajšieho vchodu. Tento psík bol dobre vycvičený. Všetky deti ho
zbožňovali.
Keď chodila Sandra na základnú školu, kamarátka Ema ju pozvala na návštevu. Bývali v rodinnom dome a mali veľkého psiska, ktorý bol zavretý v ohrade. Dievčatá sa išli hrať na dvor, psovi sa nejako podarilo dostať von.
Zaútočil na Sandru. Vyskočila na múrik, on jej zahryzol do tenisky. Začala
jačať, vybehol kamarátkin otec. Medzitým pes položil svoje laby na Sandrine plecia a poškriabal ju na bruchu. Pre Sandru to bol hororový
zážitok, na ktorý nezabudne do konca života. Okrem škrabancov na bruchu jej zostali aj šrámy na duši.
Od tých čias sa vyhýbala všetkým psom, aj malým, veľkým oblúkom.
Po maturite si Sandra vybrala štúdium technického zamerania.
Jej spolužiakmi boli samí chalani.
Dosť jej s náročným štúdiom pomáhali. Povedala:
„Za odmenu vás cez prázdniny pozývam k nám.“
Chalani radi prišli. Zobrala ich na prechádzku do lesa.
Zabudla, že tam chodí veľa psíčkarov. Stáli na vyhliadkovom kopci, keď zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, rozbehol sa k nim malý yorkshir.
Letel ako kamikadze. Sandra sa tak zľakla, že vyskočila na múrik a skoro
spadla zo zrázu. Takú ostudu jej spôsobila tá malá potvora.
Jeden zo spolužiakov sa stal Sandrinou prvou láskou. Keby bola tušila, že má doma psa, možno by si začala s niekým iným. Dastyho si však
obľúbila. Bol starý, bezzubý, neškodný.
Nosila ho na rukách, fotila sa s ním, kúpila mu hračku. Roman naňho niekedy aj žiarlil.
Rodičia sa tešili, že prekonala svoj dlhoročný strach.
Kvôli korone, lockdownu sa Sandra a Roman dlhšie nestretli. Sandra chcela s Romanom stráviť dlhší čas u nich. Zistila však , že okrem Dastyho je
v malom byte ďalší pes. Moly. Bojové plemeno.
„Ona je zlatá, hravá. Je to šteňa. Zvykneš si.“ tvrdil Roman.
„Veď má viac kíl ako ja“, protestuje Sandra.
„Nemôžeme ho dať preč. Je to sestrin obľúbenec.“ hovorí Roman.
„Ja alebo pes.“ dala Sandra ultimátum Romanovi.
„Ja o tom nemôžem rozhodnúť. Byt je rodičov, pes sestry.“ vyhovára sa Roman.
A tak Roman vymenil prvú lásku za psa. Ako má potom Sandra psov ľúbiť?