nezabudka

Želka čaká na sanitku, ktorá mešká. Kvôli piatim minútam chodí každý druhý deň hodinu tam a späť. Volá na dispečing. Nikto nedvíha.

Keď po pol hodine sanitka dorazí, sanitkár vysvetlí príčinu meškania.

Nakladal jednu pani, ktorú vezie domov po operácii chrbtice. Aspoň sa má

Želka s kým porozprávať a nemusí užiť kinedryl.

Keď prídu na určené miesto, Želka povie:

„Ja budem rýchlo hotová, desať minút maximálne.“

Sanitkár však zahlási:

„Nesiem niečo do labáku, prídem asi o hodinu.“

„Tak budem čakať“, povie sklamane Želka.

Ide na WC, potom na ožiar a potom si sadne neďaleko kávomatu. Niečo zje, lebo neraňajkovala.

Zaujali ju pestrofarebné rybičky v akváriu. Ako bezstarostne si plávajú.

Určite ich nič nebolí.

„Prepáčte“, vyruší ju mužský hlas, „nemáte mi rozmeniť? Ešte som nemal

kávu a vyzerá to , že budem dlho čakať.“

Želka vytiahne peňaženku a vyhovie. O chvíľu sa muž vráti a postaví pred

ňu pohár.

„Dovolil som si za ochotu.“

„Ja kávu nepijem“, hovorí Želka.

„To je čokoláda“, triumfuje  Cyril.

„Tú milujem“, poteší sa Želka.

„Vidím, že sledujete rybičky. Nechceli by ste ich spoznať zblízka?“ opýta sa

Cyril.

Želka pozrie naňho nechápavo.

„Som potápač. Hľadám spoločníčku. Nešla by ste so mnou k moru?“

Šokuje ju svojou ponukou.

“ Zle ste si vybral. Vidíte tie barle? Sú moje.“ povie so smútkom v hlase Želka.

„Ja by som vás nosil na rukách“, kasá sa Cyril.

„To by vás skoro seklo.“ povie Želka.

„Išla by som s vami len v tom prípade, ak by ste mi sľúbil, že chytím zlatú

rybku.“

„Čo by ste si želala?“ zaujíma Cyrila.

„Jedinú vec – zdravie.“ povie Želka.

„Ja by som mal tiež jedno želanie – váš telefón.“ prosí Cyril.

„Ste skromný. Budem tu aj v stredu. Teraz už musím .“ povie Želka a

nastúpi do sanitky.

Dúfajme, že zlatá rybka splní obe želania.