nezabudka

„Libuška, zomrela pani Beláková“, oznamuje sestra, „Bol tu Vlado.

Pohreb bude v piatok o 15. hodine.“

Belákovci boli susedia, ktorí sa odsťahovali pred rokmi.

Libuška ako dievča chodila s pani Belákovou každú sobotu

pripraviť kostol na nedeľnú omšu.  Najradšej dávala kvietky

do vázičiek.

Syn pani Belákovej , Vlado, bol od nej o dosť starší, ale Libuška sa

mu páčila. Ona bola zmätená, keď išiel okolo na traktore a kričal na ňu:

„Ahoj, Libuška“, a usmieval sa.

V dedine sa o ňom hovorilo. že je veľký sukničkár. Z kopýtka si

chodieval vyhodiť cez víkend do mesta.

V nedeľu však musel s rodičmi a sestrou do kostola. A tam sa vždy stretli.

Belákovci sa odsťahovali, Vlado sa oženil a odvtedy o nich Libuška ne-

počula.

Libuška vyštudovala vysokú školu, zamestnala sa na súde. Zostala

slobodná.

Po pohrebe bola Libuška so sestrou pozvaná na kar.

„Ako sa máte?“ pýta sa Vlado Libuškinej sestry.

„Ja bývam s rodinou v meste, Libuška zostala po smrti rodičov na

dome.“ odpovie LIbuškina sestra.

V pondelok oznamuje kolegyňa Libuške:

„Hľadal ťa nejaký Belák.“

„To je bývalý sused, zomrela mu mama.“ vysvetľuje Libuška.

Žeby potreboval niečo vybaviť?

Poobede zvoní Libuške mobil. Kto volá? Vlado.

„Nešla by si na kávu?“

„So ženatými mužmi sa nestretávam.“ rezolútne zahlási Libuška.

„Byť ženatý nie je vada“, snaží sa Vlado vtipkovať.

„Pre mňa áno“, povie Libuška, pre ktorú je sviatosť manželská

posvätná.

„Odkiaľ má moje číslo?“ rozmýšľa. Jedine od sestry.

Na druhý deň volá Vlado Libuške do práce na pevnú linku.

„Môžem ťa pozvať na obed?“

„Na obed chodím s kolegyňami“. odsekne Libuška.

Už má dosť toho otravovania. Čo si dovoľuje?!

Myslí si, že je neodolateľný? Vždy mala z neho zlý pocit.

V stredu má Libuška v práci dlhý deň. Keď vychádza z budovy, už

sa stmieva. Zastaví pri nej auto. Z okna sa vykloní Vlado.

„Čo tak večera?“ pýta sa.

To snáď nie je možné !

„Ak ma neprestaneš prenasledovať a obťažovať, zavolám políciu.“

vyhráža sa Libuška.

„Nechápeš, že si sa mi vždy páčila? Ale bol medzi nami veľký vekový

rozdiel.“ hovorí Vlado.

„Ten zostal. „

„Už sme obaja dospelí a môžeme si užívať .“ navrhne Vlado.

Ten sa vôbec nezmenil !

„Ak si si myslel, že budem tvojou milenkou, tak si sa setsakramentsky

zmýlil. Vráť sa k žene, kocúr starý.“ nahnevala sa Libuška a odkráčala smerom na stanicu.

Vlado prestal otravovať. Pochopil, že v tomto prípade mu „pšenka

nepokvete“.