nezabudka

Jolana sa na dnešný deň tešila. Má sa stretnúť so sesternicou.

Rozumejú si, stále sa majú o čom rozprávať. Vo všetkom sa

zhodnú. Trápia ich aj rovnaké zdravotné problémy. Veď sú

rodina.

Zídu sa v centre mesta. Jolana si plánuje vybaviť novú preukážku

na MHD. Oproti kancelárii je kaviareň, kde by mohli posedieť.

Bohužiaľ, kanceláriu zrušili. Jolana zahlási:
„Trinásteho , smola. Tak som to mala pekne naplánované. Kam teraz

pôjdeme?“

„Ja neviem, ty si tu doma.“ povie Maja.

Jolana si spomenie, že kúsok ďalej je nová reštaurácia s penziónom.

 Ešte tam nebola.

Keďže jesenné slniečko príjemne hreje, sadnú si na terasu.

Maja si dá obligátnu kávu, Jolana citronádu.

„Pozri, to je ten herec,“ povie Maja.

Kým sa Jolana otočí, vidí len chrbát v kockovanej košeli. O chvíľu

ale vyjde zabalený v čiernej deke známy režisér muzikálov.

„Sme vaše fanynky“, začne prostoreká Maja. Pred rokmi neváhala

osloviť svetoznámeho herca a odfotiť sa s ním.

„Čo vy tu u nás?“ zaujma Jolanu.

„O mesiac tu bude predstavenie, s ktorým plánujeme ísť na

turné po Amerike“, prezradí režisér.

„Máte pekného syna“, zalichotí Maja.

„Robí nám s manželkou radosť“, odpovie šťastný režisér.

„Mohli by sme dať selfie a autogram“, šepne Jolana.

Nechcú sa však vnucovať, lebo za režisérom prišla nejaká pani.

Vyzerá to na pracovnú schôdzku.

Maja doniesla Jolane vzácnu knihu o dedine, z ktorej pochádzali

ich mamy. Je vytlačená na kriedovom papieri, s nádhernými obrázkami.

Má krásnu väzbu.

 Nachádza sa v nej veľa  starých fotiek. Jolana prevracia list za listom

a Maja komentuje.

 Opisuje sa tam história celých rodín. Jolana tam našla svoju

babku, otca, strýka, krstných rodičov.

Tak sa do prezerania knihy pohrúžili, že ani nezbadali, kedy pán

režisér odišiel. Selfie síce nemajú, ale zážitok zostal.

Dajú si obed a sladkú bodku spraví čokoláda.

K vedľajšiemu stolu si sadne skupinka nemeckých turistov.

Čašníčka nemčinu moc neovláda, tak majú problém s objednávkou.

Jolana si spomenie na kamošku Danu, ktorá rada „šprechuje“.

Tu by si prišla na svoje a bola by zároveň užitočná.

Maja doniesla aj noviny, v ktorých píšu o bratrancovi z otcovej

strany. Stal sa  z neho ekoaktivista- zachraňuje staré stromy.

Napriek nedobrému začiatku strávili príjemný deň.

Jolana zavolá taxi. Taxikár je nejaký ukecaný. Jolana sa mu snaží

vysvetliť, kde sú.

„Za 20 minút som tam.“ sľúbi.

O pol hodinu Jolana znova volá:

„Kde ste?“

„Pred vchodom do penziónu.“ hovorí taxikár.

„My vás nevidíme. „

Penzión má totiž vchod z dvoch strán. Samozrejme  taxikár je na

 tej druhej. Konečne príde.

„Nech sa páči, krásne dámy.“ otvára dvere a ospravedlňuje sa za

meškanie.

„Ako dlho robíte taxikára?“ zaujíma Jolanu.

„Prvý týždeň.“ znie odpoveď.

„Aj to tak vyzerá“, pomyslí si Jolana a pokračuje:

„Baví vás táto práca?“

„Nerobím to pre peniaze. Tie som si zarobil v Amerike. Rád sa

rozprávam s ľuďmi.“

Cesta im rýchlo ubehne v družnom rozhovore.

Sú v cieli . Jolana sa pýta:

„Koľko platím?“

„Poznáte vatikánsku menu?“ pýta sa taxikár.

Jolana pozerá nechápavo.

„Pán Boh zaplať.“ zasmeje sa taxikár.

„Takže dnes bola trinástka šťastné číslo.“ skonštatuje Jolana.