„Výsledky krvi poukazujú na zápal v tele. To vás nebudú operovať.“
oznamuje sestrička Kláre, „musíte zrušiť tú sanitku.“
„Dobre“, povie Klára, ale pomyslí si: „Toľko som na to čakala.“
Večer volá Klára na dispečing. Sanitku však neruší, ale mení čas
a miesto.
Ráno chytí šok, keď zbadá dvoch statných chlapov, ktorí tlačia
sedačku. Nechápavo pozerá.
„Vraj ste nechodiaca“, vysvetľujú.
„Ako vidíte chodím, ale s Harynom. Takto volám moje chodítko.“
objasní.
Dá sa zaviezť najprv na chirurgiu, aby sa vyjadrili, či ju budú operovať.
Zaklope. Na počudovanie otvorí zdravotný brat. Povie mu, o čo ide.
Hneď ju zavolá do ambulancie. Predostrie svoj problém sestričke.
Tá pozrie na výsledky a zahlási:
„To je nič, bežte na tú anesteziológiu.“
Klára bežať nedokáže, ale ide a zastaví sa v bufete, aby vydržala
dlhý čas čakania. Kúpi obloženú žemľu.
Dvere výťahu jej podrží galantný pán.
Usadí sa v čakárni, odovzdá papiere sestričke.
Príde sympatický pán so šedivými fúzikmi, sadne si vedľa Kláry.
Nemá pero na vypísanie dotazníka. Klára mu rada požičia.
Taký typ mužov sa jej páči.
Kláru už volajú. Predstaví sa jej pekný , bohužiaľ oveľa mladší
doktor a opýta sa:
„Boli ste už uspatá?“
„Veľakrát“, znie odpoveď.
„Bez komplikácií?“
„O žiadnych neviem. Tentokrát je obzvlášť dôležité, aby ste ma zobudili.
Deň po operácii sa chystám voliť.“ prízvukuje Klára.
„To ide mimo mňa“ , prizná sa doktor.
„Ako dlho budem v nemocnici?“ zaujíma Kláru.
„Dovolenku si naplánujte tak o dva týždne“, žartuje a pokračuje vo
vypĺňaní dotazníka:
„Pijete?“
„Keď je príležitosť“ , žartuje aj Klára.
„Večer pred operáciou si nedajte rezeň“, upozorní doktor.
„Som vegetariánka“, triumfuje Klára.
„Akú máte váhu?“ znie ďalšia otázka.
„To sa hanbím povedať.“
Ešte pár otázok a pán doktor sa lúči:
„Stretneme sa na sále“.
„Teším sa“, povie Klára a myslí to vážne. Keby ju takýto fešák
zobudil bozkom, vyskočí ako mladica. Ach, jo…
Klára čaká na sanitku. Okolo sa stále niečo deje.
Inštalujú nový nápojový automat.
Šťastní rodičia si nesú domov novorodenca.
Pristaví sa pri nej muž s otcom, ktorý má prelepené oko.
„Tu sa posaď, idem po auto“, povie mu.
Starý pán zašpásuje:
„Aj by som na vás žmurkol.“
Klára čaká viac ako hodinu. Okolo ide fúzatý sympaťák z čakárne.
„Čo vy tu?“ čuduje sa.
„Čakám na odvoz.“ odvetí Klára.
„Kam potrebujete doviezť?“ pýta sa.
„Na sídlisko“, znie odpoveď.
„Idem síce inde, ale zaveziem vás, aby som vám oplatil požičanie
pera.“
Dnes mala Klára napriek svojmu hendikepu , veku a kilám šťastie
na milých a sympatických mužov.
„
Celá debata | RSS tejto debaty