nezabudka

Erika si natiahne kompresné pančucháče, do tenisiek dá magnetické

vložky, zoberie svojho najlepšieho priateľa – chodítko a vyberie sa do

nákupného centra. Bojová úloha znie: kúpiť ponožky.

Do výťahu nastúpi suseda so psom.

„Čo vám je?“ zaujíma sa.

„Mne už ani liečiteľ nepomôže“, posťažuje sa Erika.

„Je to o strave“, zahlási suseda.

To už Erika počula. Hovorieva jej to kamarátka Dana.

Vypočuje si teda systém podľa  anglického lekára. Ide o pitie citrónovej

vody a zelerovej šťavy.

„Dcére to pomohlo.“ tvrdí suseda.

Erika poďakuje za informácie. Bude nad tým rozmýšľať. Skúša

všetko, čo jej kto poradí.

Cesta je šikmá a dolu kopcom – to je najhoršia kombinácia.

Pred  vchodom do nákupného centra číha problém – dva schody.

Sú tu však dvaja mladí ochotní ľudia. Chlapec vynesie chodítko a

dievčina podá ruku.

Idúc okolo banky, Erika si spomenie , že sa chcela o niečom informovať.

Nemá však OP. Ale veď ju tam všetci zamestnanci poznajú. Zistí, že súťaž,

do ktorej sa chcela zapojiť a samozrejme vyhrať, je len pre nových

klientov.

Smutne skonštatuje:

„Takže vernosť dnes nie je v móde.“

Ide ďalej a pred poštou stretne kamarátku, ktorú dávno nevidela.

Tá sa zhrozene opýta:

„Čo sa ti stalo?“

„Ani sa mi o tom nechce hovoriť“, odpovie nešťastná Erika.

Nakoniec ale v skratke spomenie posledné problémy.

Nato Bonka zahlási:

„Je to o strave.“

Toto Erika počuje už tretí krát.

Konečne vojde do obchodu. Opýta sa predavačky:

„Kde nájdem dámske ponožky ?“

„V tejto uličke , po oboch stranách“, ukáže milá predavačka a dodá:

„Keby ste niečo potrebovali, sme tu pre vás.“

Čo dokáže chodítko.

Erika vidí, že sú tu „mrte“ ponožiek. Krátke aj dlhé, tenké aj hrubé.

Všetky však majú rovnaké zloženie.

Vyberie dva páry. Fialové s vyšitou mačičkou sú obzvlášť pekné.

Pozrie ešte čižmy, ale nie je tu nič pre ňu.

Pokladníčka jej dá zľavu. Žeby z ľútosti?

Bojová úloha splnená na viac ako 100 percent.

Erika je na seba pyšná, ako to zvládla.