nezabudka

Milý Ježiško,

každý Ti píše pred Vianocami, aby si vedel, aké darčeky si želá.

Ja Ti píšem po Vianociach, za ktoré Ti chcem poďakovať.

Moje vianočné želanie bolo len jedno. Jednoduché, a pritom ne-

splniteľné. Desať deka zdravia. Alebo povedané vtipne:

„Neposlúchala som, tak mi vezmi 20 kíl z hmotnosti a aspoň

trocha bolesti.“

Dlhý čas ma ničia chronické bolesti. Úplne ma zmenili. Z veselej,

vtipnej a spoločenskej osoby sa stala troska. Nedávno som začala

brať lieky na vysoký tlak. Cesnak ani bylinky nepomáhali. Napriek

tomu, že sa o svoje zdravie starám, aj na Štedrý deň  je mi zle.

Bolí ma hlava, zle sa mi dýcha, na hrudi mám balvan.

Žeby infarkt?

Muž je v obchode, dcéra ešte spí. Nikomu nechcem kaziť Vianoce.

Musím volať pohotovosť. Prídu rýchlo. Sú to mladí ľudia.

Tlak aj EKG je v poriadku, ale cukor zvýšený.

„Je to zo stresu“, konštatuje doktorka.

„Veď nič nerobím, lebo nemôžem“, namietam.

Povedia, aby som si dala lieky na bolesť a ukľudnenie.

Medzitým prišiel môj vzorný manžel. Nemyslím to ironicky. Stará sa

o mňa, nakupuje, upratuje, vybavuje a v poslednom čase mi pomáha aj

s varením. Má o mňa strach.

Po odchode zdravotníkov som kľudnejšia , ale fungujem ako bez duše.

Automaticky pripravujem zemiaky na šalát. Vôbec nemám chuť na žiadne vianočné dobroty.

Muž pripraví rybu, dcéra čaj. Spolu urobia stôl.

Pred večerou užijem kvapky a lieky na žlčník. Nechcem pokaziť sviatoč-

nú atmosféru.

Jedla zjem len trocha.

Dostanem veľa darčekov, hoci som nič nechcela. Najväčšiu radosť mi

urobili teplé papuče a ponožky. Neustále totiž bojujem so studenými

nohami. Tiež som dostala viacero tričiek a samozrejme lieky a masti

na moje boľavé nohy.

Ja som bohužiaľ nemohla nikomu darčeky kúpiť.

Postupom času mi začalo byť lepšie. Uvedomila som si, že niekam

patrím.

Televízor bol vypnutý. Rozprávali sme sa. Väčšinou na to niet času.

Za všetko Ti milý Ježiško ďakujem.

Tvoja Milka.