nezabudka

Vážení čitatelia,

v mene poviedky Všetko sa vráti ďakujem za čítanosť viac ako 2000.

Elena a František , postarší manželia ,sú na nedeľnej prechádzke.
Trocha so závisťou pozerajú na rodinné domy so záhradkami. Oni bývajú v paneláku.
„Pozri, tie nádherné ľalie, pivonky a gladioly.“ povie Elena nadšene. „To dnes už vidieť málokde. Sú to kvety môjho detstva.“
„Mne sa nepáčia“, odvetí František.
„Prečo?“ nechápe Elena. „Sú také majestátne.“
„Ja nemám na ne dobré spomienky“, vysvetlí František a začne rozprávať príbeh, ktorý Elena za celé tie roky nepočula.
„Keď som mal 16 rokov, zomrel mi otec. Mame, ktorá bola na invalidnom dôchodku, zostala starosť o tri deti. Ja som bol najstarší. Snažil som sa
pomáhať, ako som vedel. Mama pestovala u starých rodičov na záhrade kvety a ja som ich chodil predávať .
Každú nedeľu, keď ostatní chalani hrali futbal, mi mama dala gladioly do cínového vedra s vodou. To naložila na starý kočár, ktorý vyzeral
ako nájdený na smetisku a išiel som cez celé mesto k nemocnici.
To bolo najlepšie miesto.
V nedeľu chodili ľudia navštíviť svojich chorých príbuzných a pre potešenie im kúpili pekný kvet.
Dosť som sa hanbil. Hlavne ak som stretol nejakého kamaráta alebo spolužiačku.
A vieš, čo bolo najhoršie? Videla ma Maja, spolužiačka zo základnej školy, ktorá sa mi vždy páčila. Chodila na gymnastiku.
„Dáš mi jeden kvet?“ spýtala sa a pozrela na mňa svojimi modrými očami ako nezábudky.
„Nemôžem“, odpovedal som. Bol by som jej rád dal všetky kvety, ale za jeden som dostal 5 korún ,a to bolo vtedy veľa peňazí.
„Škoda“, povedala a smutná odišla.
Na druhý deň som ju videl, ako sa drží za ruku s Romanom.
Mama dávala peniaze. ktoré neminula, na vkladnú knižku a hovorievala mi:
„Keď prídeš z vojny a budeš sa ženiť, zídu sa ti.“
Keď som prišiel z vojny, na knižke nebolo nič. Našťastie som sa ženiť nechcel.
„Teraz už chápem“, povedala Elena.
V záhradke, ktorú obdivovali, sa objavil starý pán.
„Dobrý deň.“ pozdraví Elena. „Máte krásne kvety.“
„To mi zostalo po mojej manželke“, odvetí pán, „Bola to jej záľuba. Ak sa vám páčia, poďte si nejaké zobrať.“
František ide, vytiahne nožík, odreže červenú gladiolu a podá ju Elene.
„Ďakujeme“, rozlúčia sa.