nezabudka

Regína sa prehadzuje v posteli . Má síce nastavený budík, ale…

Čaká ju dôležitá lekárska konzultácia a možno aj vážna operácia.

Počasie nie je prívetivé. Hmla, zima.

Sanitkár ju privíta:

„Vás som nedávno viezol.“

 Regína  nastúpi.

Takou plnou sanitkou sa ešte neviezla a vodič zahlási:

„Ešte ideme pre jednu pani do nemocnice.“

Regína sa rozpráva s pani , ktorej zle zoperovali koleno. Je tam aj

dedko, ktorý má problémy s chrbticou. Na posteli leží chalan,

 ktorý sa hrá s mobilom. Jeho matka sedí pri šoférovi.

Regína musí užiť kinedryl , aby jej nebolo nevoľno.

Troch pacientov vyložil sanitkár v Trnave, chalana s mamou na Kramá-

roch. Regínu napadne pieseň od Elánu „Sestrička z Kramárov.“

Meškajú. Regína chodila v hlavnom meste do školy, ale odvtedy

 sa to veľmi zmenilo. Už by sa tu stratila. Vezú sa aj okolo prezident-

ského paláca.

Na poliklinike víta Regínu dlhá a prázdna chodba.

„Prišli ste neskoro. Doktor išiel na oddelenie“. povie sestrička.

„Nemôžem za to, že na diaľnici bola kolóna.“ vysvetľuje Regína.

„Sadnite si a čakajte.“ prikáže sestrička.

Regínina prvá cesta vedie na WC. Aj hlad sa hlási. Ráno nejedla a kúsok

chleba „zbaštila“ po ceste.

Sanitkár ide do bufetu a zo starej známosti sa opýta:

„Donesiem vám niečo?“

„Ak budete taký láskavý, dala by som si nejakú bagetu.“

poteší sa Regína a podá peniaze.

O chvíľu sanitkár volá:
„Majú len šaláty.“

Regína poprosí:

„Nejaké slané pečivo alebo žemľu a syr.“

“ Len croissanty“, znie odpoveď.

Takáto je ponuka v bufete najlepšej nemocnice v hlavnom meste?

Sanitkár donesie dva suché konce sendviča.

Keď to Regína je, pripadá si ako bezdomovec.

Po hodine čakania zaklope. Nezabudli na ňu?

Konečne prichádza doktor a Regína vchádza do ambulancie.

Sympatický lekár stredného veku pozrie CD z magnetickej

rezonancie, prečíta správu neurologičky, počúva Regínu, po-

radí. Ona mu za odmenu predvedie taký predklon, že sa rukami

dotkne zeme. To ho utvrdí v presvedčení, že operácia chrbtice

napriek nálezu nie je potrebná. Ale cvičenie áno.

Šťastná Regína vyjde von a nestačí sa čudovať, ako slnko „hicuje.“

O hodinu sanitka dorazí do Trnavy, aby zobrala naspäť pacientov,

ktorých tam ráno vyložili. Nie je to však také jednoduché .

Nie sú vybavení. Ďalšia hodina čakania. Ani sanitkárovi nie je do

reči.

Konečne idú. A s nimi dvaja noví pasažieri.

Zasa 7 statočných, ktorí skúsili, ako funguje /?/ naše zdravotníctvo.

Cesta naspäť ubieha.

Keď vidí Regína svoje mesto, v duchu si povie:

„Neverím…“

Je rozbitá na totálku. Doma sa vrhne na lososa s ryžou a pár hodín sa z

toho spamätáva.