nezabudka

„Dobré ráno,“ zobudí bezdomovca Vila , ktorý spí na zastávke MHD, hlas študentky.

Vilo má deja vu. Takýmto príjemným hlasom ho pred 30 rokmi budila Xénia. Bola to kolegyňa manekýnka.

Horko-ťažko otvorí zalepené oči a deja vu pokračuje. Dievčina má dlhé platinové vlasy ako Xénia.

Aj zelené oči ako kočka a krásne dlhé nohy – až po zem.

To boli časy ! Svet mu ležal pri nohách. Bol manekýn. Neskromne by povedal, že krásny muž.

Vrcholom každoročnej práce bola celoštátna výstava módy.

  On v obleku , s hustou hrivou čiernych vlasov , vyšportovanou postavou, pestovanou tvárou, na plagátoch vítal návštevníkov.

Každý deň tu prúdili davy ľudí. Vilo absolvoval módne prehliadky, fotenia.

Vystupovali tu herci a herečky, speváci a speváčky.  So  všetkými si Vilo tykal.

A nespočetné množstvo krásnych žien prešlo jeho posteľou. To boli žúry !

Šampanské tieklo potokom. Vilo si užíval život plnými dúškami.

 Takto to šlo veľa rokov, ale všetko raz skončí. Prišla zmena režimu, výstavy prestali.

 Vilo prišiel o prácu, časom aj o strechu nad hlavou.

Nevedel sa prispôsobiť novým podmienkam. Stal sa bezdomovcom. Predáva Nota Bene.

Niekedy sedáva na lavičke na námestí a spomína. Pozoruje ruch mesta. Väčšina žien nad ním ohrňuje nos a on sa v duchu usmieva:

„Voľakedy by ste boli poctené, keby som sa s vami bavil.“

 Zdravie mu už tak neslúži, je skoro dôchodca. Nemá peniaze na doplatok

za lieky, ktoré mu predpísal doktor. Kto by mu neodmietol dať pár eur?

Možno tá plnoštíhla pani v okuliaroch, ktorej sa ťažko chodí a ťahá za sebou

nákupnú tašku. Voľakedy by si takú ženu ani nevšimol.

  Zamieri k nej:

„Dobrý deň“, pozdraví a pokračuje:

„Prosím vás , nedala by ste mi tri eurá na lieky?“

„Na lieky?“ neveriaco zopakuje Laura.

Nemá peňazí nazvyš, ale vždy každému pomôže. Dá mu požadovanú sumu.

 „Ďakujem“, povie Vilo a ponúkne sa:

„Ak chcete, pomôžem vám s nákupom.“

„Budem rada.“ poteší sa Laura.

 Doma rozmýšľa . Ten bezdomovec jej pripomína elegána z kalendára, ktorý jej visel na stene, keď bola mladá.

To držanie tela mu zostalo. Aj husté vlasy, i keď ich postriebril melír.

Ak ho ešte uvidí, tak sa ho na to musí opýtať.