Jarka sa po dlhom čase chystá navštíviť pani Jožku. Sú dlhoročné známe.
Bývajú na jednom sídlisku, ale každá na inom konci. Voľakedy bývala Jarka vo vedľajšej ulici. Pred tromi rokmi sa presťahovala.
Dlhší čas sa nevideli aj kvôli korone.
Pani Jožka mala rakovinu konečníka. Problém jej robilo aj dlhšie sedenie.
Jarka ju obdivovala, ako to zvláda. Bola veľmi milá.
Žila sama. Syn brázdil svet na kamióne a dcéra sa vydala . Radosť jej robili vnúčatá, ktoré Jarke hrdo ukazovala na fotkách.
Mala šťastie aj na dobrých susedov, ktorí jej vždy pomohli. Či s nákupmi, či s odvozom k lekárovi.
Jarka vyťuká číslo na mobile. Nikto nedvíha. To sa ešte nikdy nestalo.
Začína mať zlé tušenie. Žeby zlé číslo? Pani Jožka nemá pevnú linku,
ani mail. Ako sa s ňou spojiť?
Po čase ju napadne, že niekde má mobil na suseda Gašpara. Nájde ho a zavolá.
„Dobrý deň. Prepáčte, ale nemôžem sa dovolať pani Jožke.“
„Ani sa nedovoláte.“ oznámi sused.
Jarka pochopí: „Tušila som . Kedy?“
„Asi pol roka.“ zaznie odpoveď.
„Keď som s ňou bola naposledy , nesťažovala sa.“čuduje sa Jarka.
„Držala sa až do konca .“ povie sused.
„Nemám ani komu kondolovať.“ pomyslí si Jarka.
Môže volať akurát do neba. Mrzí ju, že nemohla dať pani Jožke posledné zbohom.
Zapálila sviečku a v duchu sa s ňou rozlúčila.
Celá debata | RSS tejto debaty