nezabudka

Hovorí sa ,že oči sú zrkadlom duše.

Niekedy by bolo dobré, keby sme mali oči aj vzadu.

Hovorí sa o  láske na prvý pohľad.

 Niekedy muž vyzlieka ženu očami, alebo aj žena muža?

Máme dvoch mladých zaľúbencov. On sedí a ona leží opretá hlavou na jeho nohách.

Pozerajú si do očí a snažia sa v nich čítať.

On jej lichotí:

„Máš také krásne modrozelené oči.“

Pripojí sa mama:

„Žeby po mne?“ a pomyslí si: „Dúfam, že nebudú kvôli tebe plakať.“

Dievča sa čuduje:

„Nezdajú sa mi nijako zvláštne“.

Dievča hovorí svojmu milému:

„Ty máš také oči ako jeden pes.“

Mládenec sa urazí.

Do rozhovoru sa zamieša mama:

„Neber ju vážne, veď má 4 dioptrie.“

Dievča nájde spomínaného psa v mobile, ukáže ho svojmu milému a povie:

„Mne sa také oči páčia. Taký oddaný pohľad.“

Bolo by zaujímavé oči zavrieť a pozerať sa rukami.

Mama sa spýta mládenca:

„A ty máš aké?“

„Hnedé“, zaznie odpoveď.

V tej chvíli si mama spomenie na jedny hnedé iskrivé oči, ktoré sa jej navždy vryli do srdca.

Aj jej milý mal kučeravé čierne vlasy ako dcérin priateľ. Oni vtedy pred rokmi nepozerali očami, ale srdcom.

Zakončila by som citátom:“ Láska neznamená pozerať jeden na druhého, ale jedným smerom.“