nezabudka

Hrdinstvo má veľa podôb.

Pre Renátu je hrdinom Jaro. Aj keď hrdinu si vždy predstavovala úplne inak.

Kto je Renáta a kto je Jaro? Čo ich spája?

Jaro je 70 ročný bývalý vojak po mozgovej príhode.

Renáta je 60 ročná žena s polyneuropatiou , polyartrózou a polyalgiami.

Spája ich imobilita. Jaro chodí na elektrickom vozíku, Renátu vozí manžel

na mechanickom.

Renáta plače, lebo je odkázaná na milosť a nemilosť muža. Túži byť samostatná.

Muž ju vezie z nákupného centra, keď zbadá Jara, ako bravúrne vyjde kopec.

V jej očiach je to bohatier.

Zastavia ho a dajú sa do reči.

Za mlada musel byť Jaro fešák. Keď pozerá na Renátu, má iskričky v očiach.

Rozpráva svoj príbeh:

„Dostal som mozgovú príhodu, bol na liečení a potom som prišiel domov.

Čo ďalej? Mohol som ležať a pozerať na plafón alebo žiť aktívne. Vybral

som si druhú možnosť. Na vozíku chodím na nákupy,  cestujem na výlety.“

Renáta ho obdivuje.

„Mám ešte jeden takýto vozík. Dal by som vám ho lacno. Mohli by sme potom chodiť  na výlety spolu, ak manžel dovolí.“ ponúkne Jaro.

Pre Renátu svitla nádej, ako byť samostatná, ale bojí sa, či to zvládne.

„Nemám vodičák a som technický antitalent.“ hovorí Renáta.

„Ovláda sa to joystickom- dopredu, dozadu, doľava, doprava, zastaviť.

Môžete si to prísť vyskúšať.“

Dá im telefón, adresu. Pri ďalšom rozprávaní zistia, že s Renátiným mužom

majú spoločnú záľubu – letecké modely. Tak hádam nebude žiarliť.