nezabudka

Milí čitatelia, zajtra je Deň učiteľov.

Diana dva roky učila na základnej škole. Našla inzerát, v ktorom technické učilište hľadá pedagóga s jej aprobáciou. Ide na konkurz.
Riaditeľa zaujíma: „Trúfate si na tých našich lapajov?“
„Myslím, že ich zvládnem, “ odpovie, i keď má určité obavy.
Do práce chodí MHD. Ráno autobus praská vo švíkoch.
Diana začuje:“ Máme novú učku na občiansku. Má nejaké vysoké nároky. Taká… My sme doteraz nič nerobili.
Pre nás sú dôležité odborné predmety a prax.“
Diana si pomyslí: „Bude to ťažšie, ako som predpokladala.“
O týždeň dostane aj tzv. diaľkárov. To sú takí, ktorí už pracujú, ale robia si maturitu. S nimi to hádam pôjde lepšie.
Sú to dospelí ľudia, žiadni puberťáci. Bohužiaľ je tam iný problém. Vekovo sú si blízki. Napriek tomu autoritu má.
Dokonca sa predbiehajú, kto jej otvorí dvere, odnesie pomôcky.
Skrátka gentlemani. Lichotí jej to.
Dnes bola po práci na nákupoch. Čaká na zastávke s plnými taškami. Autá prúdia oboma smermi.
Naraz jedno zastaví a z okienka sa vykloní študent Vlado :
„Dobrý, pani profesorka. Nepotrebujete odviezť?“
Diana je v pomykove. Vlado sa jej páči od začiatku. Zistila, že sú rovnako starí . Alebo mladí?
Ale čo etický kódex? A tak odpovie:
„Ďakujem, netreba.“
„Príde po vás manžel?“
„Nemám auto, ani manžela.“prizná.
„Tak poďte. Nebojte sa, som dobrý šofér.“
Váha, ale nasadne. Zistí, že Vlado je rozhľadený mladý muž. Okrem práce a školy sa stará o chorú matku.
O mesiac preberajú emócie. Diana dá študentom na úlohu, aby si vybrali jeden cit a napísali o ňom.
Viacerí píšu o láske, ale Vladova práca je osobné vyznanie. Diana číta:
“ Zaľúbil som sa do novej pani profesorky. Rád by som ju pozval na kávu, ale asi by sa urazila. Možno je zadaná. Alebo som jej nesympatický.
Čo mám robiť?“
Diana nevie, ako zareagovať. Čo si to dovoľuje? Musí byť voči nemu objektívna.
Musí rozmýšľať rozumom, nie srdcom.
Pri hodnotení prác povie Vladovi:
„Vašu úlohu nemôžem klasifikovať. Napíšte prosím niečo iné.“
Vlado protestuje: „Inak to napísať neviem.“
Na Mikuláša je večierok pre študentov aj profesorov. Vlado naberie odvahu a požiada Dianu o tanec. Mlčia . Iba ich oči hovoria rečou lásky.
Celý rok obaja trpia tým, že nemôžu dať voľný priechod svojim citom.
Po absolvovaní maturít odovzdávajú študenti kytice profesorom. Vlado dáva kvety Diane a pobozká ju.
Akoby ňou prebehol elektrický výboj. Už nie sú učiteľka a študent,
ale žena a muž. Povie mu:
„Neurazím sa, ak ma pozveš na kávu.“