nezabudka

Hedviga si nikdy nemyslela, že bude riešiť dilemu, ktorého nápadníka si vybrať za životného partnera.
Nebývala tou, o ktorú by muži javili veľký záujem.
Vo vzťahoch zažila viac trápenia ako radosti.

Sú dvaja.
Lojzo a Jaro.
Každý z nich má svoje plusy aj mínusy.

Ktorého z nich pozná dlhšie?
Jara. Je to spolužiak z gymnázia. Aj keď vtedy si ho ako frajera nevedela predstaviť. Ale zmenil sa. Hlavne sa jej páčia jeho čierne fúzy. Pridali mu sexepíl.
Lojza pozná viac ako 10 rokov. Nie je krásavec, ale je vyšportovaný.
Keby išla podľa vzdelania, zabodoval by Jaro. Je inžinier.
Lojzo má maturitu . Ale je manuálne zručný, taký domáci kutil.
Ak by dala na mienku matky, tej je sympatický Jaro. Lojza nemá rada.
Čo sa týka zamestnania, Lojzo pracuje dosť ďaleko. Chodí domov raz za mesiac. Preto je Hedvige vzácny. Jaro je na invalidnom.
Viac spoločných záujmov má Hedviga s Jarom. Obaja majú radi históriu, sú romanticky založení.
V Lojzovom prípade platí, že protiklady sa priťahujú. On je praktický, racionálny, športovo založený.
No a v intímnej oblasti vedie Lojzo. Jaro je hanblivý.

Hedviga nechce ublížiť ani jednému z nich. Ako neraniť žiadne srdce?
Víkendy trávi s Lojzom a niektorý deň v týždni s Jarom. Pripadá si ako zhýralá ženská.

Lojzo ju pozval na marhule. Netušila, že rastú v záhrade jeho starých rodičov. Tí ju vítali celí šťastní.
„Konečne si si našiel milé dievča. Hádam aj pravnúčat sa dožijeme.“

Jaro ju zasa pozval domov na farmu. Jeho matka sa potešila nádejnej neveste. Hedviga ocenila domáce maslo a tvaroh. Hríby a maliny rástli kúsok za domom.
Hedviga má rada prírodu, ale nevie si predstaviť každodenný život na farme.

Určitý čas funguje Hedviga v dvoch vzťahoch, aj keď každý má svoje špecifikum.
Časom si uvedomí, že Jaro je len dobrý kamarát. Ona potrebuje v živote oporu. Tú vidí v Lojzovi.
Strávia spolu dovolenku . Dohodli sa, že sa vezmú. Majú vytlačené svadobné oznámenia.
Hedviga rozmýšľa, či poslať aj Jarovi. Alebo až po svadbe?
Občas si na Jara spomenie. Mrzí ju, že stratila dobrého kamaráta.

o 10 rokov

Hedviga sa vyberie s dcérou Veronikou na výlet. Idú vlakom do mesta, kde Hedviga chodila na gymnázium.
Navštívili múzeum, najedli sa v reštaurácii a idú naspäť.
Na stanici na lavičke sedí Jaro. Trápna situácia. Nedá sa nevidieť nemá výčitka v jeho očiach.
Hedvigine ústa povedia: „Ahoj.“
Jej srdce prosí: „Odpusť.“
Keby boli len sami dvaja, aby mu to mohla všetko vysvetliť.

Vo vlaku sa Veronika pýta: „To bol aký ujo?“
„Chodili sme spolu. Do školy.“ odpovie Hedviga.

.