nezabudka

Vážení čitatelia,

Beňovský si získal priazeň viac než 2000 z vás.

„Ako najlepšiu študentku sme vás vybrali na stáž do Paríža.“ oznamuje dekan Dane.
„Na koľko?“ je zvedavá Dana.
„Na celý semester.“ znie odpoveď.
„Ďakujem“, odchádza natešená Dana.
Od šťastia sa priam vznáša. Pozrie sa na Paríž z Eiffelovky, bude kráčať po Champs-Elysées. Bude blúdiť v Louvri , stratí sa vo versaillských záhradách. Na Mont Martri sa dá namaľovať pouličným umelcom a možno sa zabaví aj v Moulin Rouge.
Prvýkrát poletí lietadlom.
Stretla sa tam so študentami z rôznych krajín.
Prežila románik so Semirom z Jemenu. Nasľuboval jej hory-doly. Ona „bláhová“mu uverila a zamilovala sa. Myslela, že našla lásku svojho života. On ju však nechal.
Celé noci preplakala. Dlho sa trápila.

Do Paríža odišla Dana, a z Paríža sa vrátila Dajána.
Úplne sa zmenila. Voľakedy sa zaujímala len o školu, teraz sa rozhodla pomstiť mužom.  Stala sa luxusnou spoločníčkou. Keďže je inteligentná, vtipná, ovláda jazyky, tak je v kurze.
Klienti sú spokojní.  Ona nie.
Zahŕňajú ju drahými darčekmi. Ona čaká na Semira. Dúfa, že sa k nej vráti.
Navonok prekypuje veselosťou, v noci plače do vankúša.

Včera si ju zavolal šéf agentúry.
„Pán Jaspir, obchodník z Ománu, si vás vybral ako spoločníčku .“ oznámil jej.
„Má smolu, končím“, oznámi Dajána.
„To nemôžete myslieť vážne“, šéf je prekvapený.
„Ale môžem“, odvetí Dajána.
„Porozmýšľajte  ešte nad tým“, šéf sa len tak ľahko nevzdáva.
„Práve že som rozmýšľala a dlho.“ Dajána je neoblomná. Už neznesie viac modrín na duši.
„Ale pán Jaspir si žiada vyslovene vás.“ vydiera šéf.
„Kam to bude?“ vzdychne Dajána znudene.
„Na Maledivy“, informuje šéf.
„A veľké divy by neboli?“ žartuje zhýčkaná Dajána.
„On tam vlastní hotel, ktorý bude k dispozícii len vám dvom.“ hovorí šéf.
„To bude nuda. Ja milujem spoločnosť, zábavu.“ protestuje Dajána.
„Verte mi, nebudete ľutovať. Pán Jaspir je inteligentný, venuje sa umeniu a je veľmi štedrý.“ prehovára šéf Dajánu.
„Ako vyzerá ? Starý? Tučný? Škaredý?“  vyzvedá Dajána.
„Budete prekvapená.“ sľubuje šéf.
„Mňa už neprekvapí nič.“ skonštatuje Dajána.
„Mám v notebooku jeho fotku. Presvedčite sa sama.“ láka ju šéf.
Keď ho Dajána uvidí, pichne ju pri srdci. Jaspir vyzerá ako  starší Semir.
Dajána súhlasí. Semirom to začalo, Jaspirom to skončí.

O pár dní príde pre Dajánu auto, ktoré ju odvezie na letisko. Z letiska ju zasa auto dovezie do hotela. Ubytuje sa, vybalí batožinu.  Bežná rutina. Zaklope pikolík:
„Pán Jaspir vás pozýva na večeru.“
„Prídem o chvíľu.“ povie Dajána.
Upraví sa. Chce urobiť dobrý dojem.
„Vítam vás“, hovorí pán Jaspir a podáva jej kyticu kvetov.
Usadia sa. Po večeri Dajánu zaujíma:
„Čo budete odo mňa chcieť?“
„Poprosím vás hlavne o tlmočenie, preklady dokumentov, zápisnice z obchodných rokovaní.“ hovorí pán Jaspir, „Budete taká moja asistentka pre všetko.“
„Naozaj pre všetko?“ usmeje sa Dajána.
„Pre všetko, čo budete chcieť.“ odpovie pán Jaspir a pokračuje:
„Samozrejme nebudete len pracovať, ale užijete si more , slnko, pláž.“
„S kým, keď tu nikto nie je?“
„Sama alebo so mnou, ak budete chcieť.“
„Prečo ste si vybral práve mňa?“ zaujíma Dajánu.
„Mám vycibrený vkus „, polichotí a pomyslí si: „Lebo sa podobáte  na moju dávnu lásku.“
„Zajtra príde pán Bauer z Nemecka. Máme uzavrieť dôležitý obchod.“ oznámi pán Jaspir Dajáne a na rozlúčku jej galantne pobozká ruku.
Dajána rozmýšľa: „Prečo ma nepozval do svojej izby?“
Vôbec by jej to nevadilo. Dokonca by ju to potešilo.  Z každého uhla je ten pravý.

Ráno sú pripravení na dôležité rokovanie . Pán Bauer sa viac ako o obchod zaujíma o Dajánu. Pod stolom ju chytá za koleno. Dajána sa neudrží , dá mu facku a trieli preč.
Jaspir vidí, čo sa deje a zakričí na Bauera:
„Vypadnite !“
Ide za Dajánou . Nájde ju , ako plače do vankúša.
„Ospravedlňujem sa .“ pohladí ju.
„Vy prepáčte mne, že som vám pokazila dôležitý obchod.“ vzlyká Dajána.
„Žiadny obchod nestojí za vaše slzy.“ upokojuje ju Jaspir.
Ona naňho vďačne pozrie.
„Vyspite sa do ružova, zajtra pôjdeme na výlet. Chcem odčiniť dnešnú blamáž.“ lúči sa Jaspir.

Ráno nasadnú na loď. Dajána je zvedavá:
„Kam ideme?“
„Na jeden ostrov. Je zaujímavý tým, že má tvar srdca.“
„Vy ste nejaký romantik. Ja som sa z toho už vyliečila.“skonštatuje Dajána.
„To je chyba. Nebola ste nikdy zamilovaná?“ pýta sa Jaspir.
„Ale áno“, odvetí Dajána a spomenie si na Semira. Nedá sa nespomenúť, keď Jaspir sa naňho tak podobá.
„Ako to skončilo?“ pýta sa Jaspir.
„Nechal ma. Normálne sa na mňa vykašľal.“ konečne to z nej vyšlo.
„To je dobre.“ zahlási Jaspir.
„Nerozumiem“, nechápe Dajána.
„Keby ste boli s ním, neboli by ste so mnou.“ vysvetlí Jaspir.
„A čo vaše lásky? Tých bolo asi veľa.“ zaujíma Dajánu.
„Bola len jedna. Jazmína.“ oči mu zvlhnú.
„Čo sa stalo?“ súcití Dajána .
„Utopila sa. Vy mi ju pripomínate.“ prizná Jaspir.
A je to jasné ! Už vie, prečo nástojil na nej.
„Prezradím vám tajomstvo. Ste ako starší brat Semira.“
„Ja nie som Semir“, odporuje Jaspir a objíme Dajánu.
„Ja viem, „, zašepká ona, „A ja nie som Jazmína.“ pripomenie a pozrie mu do očí.
„Iste“, povie Jaspir a spečatí to bozkom.