nezabudka

Začalo to farbou na vlasy. Paťa si chcela zosvetliť svoje hnedé vlasy. Keďže ich má dlhé, zverila sa do rúk profesionála. Asi pred polrokom to
skúsila prvýkrát a výsledok bol dobrý. Kúpila teda tú istú farbu,
akurát dve balenia. Tešila sa, aká z nej bude „kočka“.
Kaderníčka naniesla farbu a povedala:
„Necháme to 20 minút.“
Paťa drží zaklonenú hlavu nad umývadlom. Dnes nejako tá farba smrdí. Ale veď je to kvalitná značka.
„Pre krásu treba niečo vydržať“, hovorí si v duchu Paťa.
Po chvíli sa jej začne zle dýchať. Čo sa deje ? ! Zľakne sa a zavolá na kaderníčku:
„Dajte mi to dole.“
„Ešte je len 10 minút.“ hovorí kaderníčka.
„Nemôžem dýchať“, sťažuje sa Paťa.
Kaderníčka jej umyje hlavu. Trocha to pomohlo. Dúfa, že keď vyjde von na čerstvý vzduch, prejde to. Ledva príde autobusom domov a zhrozená
rozpráva mame, čo sa stalo.
Volá doktorke. Podľa nej je to alergická reakcia a má užiť dithiaden. Napriek tomu ide s ňou mama na pohotovosť, kde dostane injekciu.
Musí sa zmieriť s tým, že nebude štíhlou dlhovlasou blondínou s modrými očami.

Po čase zistila, že jej nerobia dobre orechy. A ona milovala „buráky“, mandle, kešu, lieskovce, orechové koláče a zákusky.
Na Vianoce sa musela zaobísť bez medvedích tlapiek.
Raz ju po zjedení šunky začali páliť ústa. Pečivo alebo chlebík so šunkou, plátkom syra a zeleninou bývali jej raňajky.
Začala čítať ingrediencie všetkých potravín, ktoré pre seba kupovala.
Aj mama bola z toho zúfalá. Nevedela, čo jej uvariť.
Paťa sa rozhodla poradiť sa s alergológom. Nebolo to bez problémov. U jednej doktorky ju sestrička odbila:
„Nových pacientov neberieme. Nejedzte, čo vám škodí.“
„Ale ja ani netuším, kedy mi z čoho bude zle.“ hovorí nešťastná Paťa.
Nakoniec jej mama našla dobrú odborníčku, ktorá zistila , na čo je alergická. Poučila ju, predpísala lieky.
Má zakázané jesť mrkvu, cibuľu, horčicu, citrón, zeler, cviklu a ďalšie veci. Najviac jej ale vadí zákaz karfiolu.
Zbožňuje ho vo všetkých podobách- vysmážaný, fašírky, placky, varený s maslom, ako mozoček, zapekaný, v polievke.
Mohla by si zaspievať ako v jednej piesni:
„Ja ho ľúbim a on mňa nie…“
Pri praní museli prestať používať aviváž. Aspoň ušetria.
Upratovať sa museli naučiť bez chémie.
Otec chcel, aby na WC bola príjemná vôňa, a tak kúpil osviežovač vzduchu. Myslel to dobre.
Keď Paťa išla na WC, začala kašlať, zle sa jej dýchalo. Dostala panickú reakciu a začala kričať:
„Ty ma chceš zabiť !“
Odmietala vyjsť zo svojej izby, kým sa to neodstráni a nevyvetrá.
Mama jej kúpila zemiakový majonézový šalát. Voľakedy sa ho nevedela dojesť. Dnes zisťuje:
„Je tam zeler?“
„Asi áno, dáva sa tam.“ odpovie mama.
„Cez zeler nejde vlak“, rezolútne vyhlási Paťa.
Tak si Paťa musela zvyknúť na nerozlučnú kamarátku- alergiu a prispôsobiť jej svoj život.