nezabudka

„Mám nového kamaráta“, zvestuje Noro snúbenici Darinke.
„Ja ti nestačím?“ urazí sa ona.
„Samozrejme, láska“, chlácholí ju Noro. „Ten chlap mi pomohol opraviť auto. Vieš, čo by to stálo? Ako by sme išli ďalej k moru?“
„Čo je to zač?“ zaujíma Dariu.
„Volá sa Zoran. Pracuje v ústave, kde vyvíjajú nové motory do áut. Z vďaky som ho pozval na drink do baru.“ oznámi Noro.
„Máš ty šťastie . A čo ja?“ pýta sa Daria.
„Pôjdeš so mnou. Aspoň ho spoznáš.“ hovorí Noro.
Daria sa nahodí, namaľuje, aby reprezentovala.
Keď vstúpi do baru, akoby do nej udrel blesk. Neklame ju zrak? To nie je možné !
Pri stole sedí jej veľká láska spred pár rokov – Zoran. Cesty božie či skôr diablove sú naozaj nevyspytateľné. Čo teraz?
„To je moja snúbenica Daria“, predstaví ju Noro.
„Máš dobrý vkus“, povie šokovaný Zoran.
Noro objedná a ospravedlní sa: „Musím si odskočiť.“
„Neopováž sa dať najavo, že sa poznáme“, zasyčí Daria.
„Bude to naše tajomstvo“, spiklenecky žmurkne Zoran.
„Si ešte krajšia ako pred rokmi“, zalieča sa .
„Zadaná“, zahlási ona rezolútne.
„To nie je vada“, povie Zoran.
„Vidím, že si sa nezmenil. Koľko kníh si odvtedy prečítal?“
Zoran nechápe.
„Pamätám si tvoj výrok: Žena je ako kniha, keď ju prečítam, prestane byť pre mňa zaujímavá.“ pripomenie mu Daria.
„Aha,“ uškrnie sa Zoran.“ Mám veľkú knižnicu, ale pre teba sa miesto nájde.“
„Preferujem komornejšiu zostavu.“ odsekne Daria.
Vráti sa Noro.
„Nenudili ste sa?“
„Predstav si, rozprávali sme sa o knihách.“ odpovie Daria.
„To by som na Zorana netipoval“, čuduje sa Noro.
„Mám široké záujmy. Motory sú profesia, knihy sú koníček.“ vyhlási Zoran.

„Dari, mám super nápad.“ hovorí Noro.
„Čujme“, povie Daria.
„Zajtra by sme mohli ísť na festival ruží. Tu je taká tradícia. Urobila by si pekné fotky, napísala článok do časopisu. “ objasňuje Noro.
„Na to si prišiel ako?“ zaujíma Dariu.
„Bol to Zoranov nápad“, priznáva Noro.
„Kedy vyrazíme?“ pýta sa Daria.
„Tá slávnosť je celý deň, ale najlepšia zábava bude večer. Kto vydrží, až do rána.“odpovie Noro.

Keď prídu,festival je v plnom prúde. Koho tam nestretnú? Samozrejme Zorana.
Aby zábava neviazla, alkoholom sa nešetrí. S každým sa patrí vypiť pohárik rakije. Inak by sa urazil.
Norovi niečo“ nesadlo“, necíti sa dobre.
„Odchádzame“, zavelí Daria.
„Ja idem, ale ty zostaň. Taká príležitosť už nebude.“ protestuje Noro.
„Ja budem robiť Darinke spoločnosť“. ponúkne sa Zoran.
„Nebojíš sa nechať ma s cudzím chlapom?“ čuduje sa Daria.
„Zoran je kamarát“, namieta Noro.
Keby len tušil, že spravil capa záhradníkom.
„To ti pekne vyšlo“, povie Daria, „ale nič si od toho nesľubuj. Je pravda, že som si ťa dlho nemohla vyhodiť z hlavy , ale už je to preč.“
„Vyhodila si ma aj zo srdca?“ líška sa Zoran. Pritiahne ju k sebe a vášnivo pobozká.
Staré časy sa vrátili. Nemohli sa ubrániť prívalu vášne.
Vytratili sa na odľahlé miesto a o chvíľu patrili jeden druhému.
Koľkokrát o tom voľakedy snívala.
Zoran sa spokojne preťahuje: „Bolo to nádherné. „
Daria má výčitky: „Noro sa to nesmie dozvedieť.“

„Je ti lepšie?“ pýta sa ráno Daria Nora.
„Áno, pomohol mi čaj.“ odpovie Noro.
„To je dobre, lebo chcem, aby sme odtiaľto odišli.“povie Daria.
„Čo sa ti nepáči?“ diví sa Noro.
„Napríklad aj ten tvoj nový kamarát“, odsekne Daria.
„Nechápem. Vždy nám pomohol, poradil.“ hovorí Noro.
„Nie je taký, ako si o ňom myslíš.“ povie Daria.
„Stalo sa niečo včera? “ pýta sa Noro.
„Áno, obťažoval ma.“ vyjde z Darie. Nedokáže povedať celú pravdu.
Noro neverí vlastným ušiam. Rozzúrený vstane :
„Idem si to s ním vybaviť.“
„Nechaj to tak. Len poďme preč.“ prosí Daria.
Noro sa však nedá zastaviť.

„Zneužil si naše kamarátstvo a obťažoval moju snúbenicu.“ kričí Noro na Zorana.
„Asi sa ti nepochválila, že pred rokmi bola do mňa zaľúbená.“ bráni sa Zoran. „ale musím uznať, že z hanblivej dievčiny sa stala vášnivá žena.“
To sa už Noro neudrží a jednu mu vrazí.
Šokovaný Noro sa vráti za Dariou.
„Nechceš mi niečo vysvetliť?“ pýta sa.
„Zorana som poznala skôr ako teba. Bola som neskúsená, naivná. Pobláznil ma. Zaľúbila som sa. Nič medzi nami nebolo. Vtedy.“ priznala Daria.
„Oboch nás zneužil.“ skonštatuje Noro.
„Odpustíš mi?“ prosí Daria so slzami v očiach.
„Toľko odpúšťame. koľko milujeme.“ odpovie Noro.