nezabudka

Dnes je pre prvákov veľký deň. Tretiaci pripravili  pre nich zábavný program, aby  ich slávnostne prijali medzi budúcich pedagógov.

Maja sedí sama.  Spolubývajúce sú tu s frajermi.

Svojou návštevou poctil túto akciu aj diskokráľ Karol. Zuza je celá šťastná a už mu sedí na kolenách.

Po programe je na rade diskotéka. Po Majku prišlo jedno pochybné indivíduum.

Keď zistil, že nepochodí, nechal ju tak a išiel skúšať šťastie inde.

Maja je nešťastná, že priťahuje len takýchto chalanov.

Dobehol  Roman,  či by nešla miesto Viery do šatne.

Čo jej zostáva? Ide.

 Sedí a počúva talianske hity, ktoré jej pripomínajú nádherné chvíle pri mori .

A jedného krásneho gavaliera… A veľkú lásku.

 Zrazu sa prihrnie nie celkom triezvy Jožo: „Čau kočka, ako sa bavíš?“

 „Bývalo aj lepšie“, odpovedá namyslenému futbalistovi.

„Poď si trsnúť.“ pozýva.

 „Nemôžem, mám dôležtú úlohu – strážiť kabáty.“

 „Kašli na to. Veď neutečú.“ zahlási Jožo bohorovne.

„Máš pravdu“, súhlasí Maja a ide s ním na parket, lebo tanec miluje.

 Pri tanci  sa odviazala. Bolo to vínom, alebo sa chcela ukázať?

Po skončení zábavy  ide skupinka študentov  na intrák. Maja by nechcela ísť s Jožom sama, lebo si moc dovoľuje.

„Nešla by si ku mne na izbu?“ skúša Jožo.

„Uhádol si, nešla. Čo si o mne myslíš?“ Maja je pohoršená.

„Len to najlepšie“, smeje sa Jožo.

„Niekedy do kina by sme nezašli?“ nevzdáva sa Jožo.

„Možno“, znie odpoveď.

 Bohužiaľ intrák otvárajú až o piatej.

 Zabudli  sa riadiť heslom: “ Radšej skoro ráno ako neskoro v noci.“

 Jožo statočne s Majou čaká pred bránou. Ale už jej lezie na nervy.

 Bozkáva jej hebké dlhé vlasy, pritom dychčí a jej to pripadá  odporné.

 Hovorí mu: „Nechcem.“

On na to: „Som presvedčený, že chceš.“

 Tak  mu odvetila:

“ Niečo ti poviem, ale nechcem ťa uraziť. Možno by som chcela, ale od niekoho  iného.“

 A myslela v tej chvíli na Cvetana a srdce jej išlo puknúť, že ho už nikdy neuvidí a on sa nikdy   nedozvie, že  ho  miluje.

To bol iný kaliber, ale toto si hneď nedovolil.

 A Jožo to zaklincoval vetou:

„Nebuď sentimentálna, kočka.“

Majke to ešte dlho znie v ušiach.

  Edith Piaf v jednej piesni spievala: „Nie, nič neľutujem.“

Majkina pieseň by sa mohla volať: „Áno, všetko ľutujem.“