nezabudka

Doktorka Mirka Kosíková je žena v najlepších rokoch.

 Je advokátka, venuje sa občianskoprávnym sporom.

 Sedavé zamestnanie a kilá navyše si vyžiadali svoju daň. Bolesti

 kolena, ktoré sa zhoršujú. V snahe vyhnúť sa operácii ,

skúša alternatívne spôsoby liečby. V poslednom čase jej

 pomáhajú biodermálne nite, ktoré sa pichajú do akupunktúrnych

 bodov. Chodí na tento zákrok k jednej lekárke , ktorá je však dlhšiu

dobu chorá. Preto našla iného lekára . Je to pomerne ďaleko , tak sa vezie sanitkou.

Priberú ďalšiu pacientku, ktorá ide na kontrolu so srdcom. Pomerne

mladá pani hovorí , že jej manžel má Alzheimera. Pri rozprávaní

zistia, že pani pochádza z mesta, kde Mirka býva. Dokonca sestra

 pani je Mirkina suseda.

Vyložia Mirku  a pokračujú v ceste. Usadí sa v čakárni.

 Fičí to tam jedna radosť – infúzie, telefonáty.

 Z ambulancie vyjde lekár, ktorý si nesie obed v krabičke.

„Bude spokojný“, pomyslí si Mirka.

Zatiaľ študuje leták, kde píšu o novom lieku.

O chvíľu ju zavolajú do ambulancie.

Doktor je milý, sympatický, vo vlasoch má strieborný melír.

Mirka sa odváži spýtať:

„Čo by ste mi poradil?“

„Kamaráta som ratoval niťami 4 roky. Pomôže len operácia.“

„Tej sa bojím ako čert kríža“, prizná Mirka a vyzvedá ďalej:

„Kde to robia najlepšie?“

„Aj u nás . Mám známeho ortopéda.“ prezradí doktor Ferenc.

Sestrička zatiaľ vypisuje papiere. Zaskoči Mirku otázkou:

„Koľko vážite?“

Mirka sa hanbí, že veľa, tak odpovie:

„Neviem, dávno som sa nevážila.“

Počas vyšetrenia predvedie Mirka obdivuhodný predklon. Dotkne

sa rukami zeme.

„To ja nedokážem“ skonštatuje doktor Ferenc.

„Ja zasa nespravím drep a nemôžem chodiť do kostola, lebo si

nekľaknem.“

Mirka si ľahne na posteľ, doktor jej opichá koleno.

Ako si balí veci, doktor hovorí sestričke:

„Dal by som si niečo sladké.“

„Ja mám chuť na kyselé“, pomyslí si Mirka.

Mirka vyjde von. Zvoní mobil.

„Prosím“, ozve sa.

„Hľadám doktorku Kosíkovú.“

„To som ja.“

„Máte mladý hlas“ zalichotí sanitkár.

„Ale staré kolená“, povie Mirka.

„Chcel som len povedať, že budeme meškať.“

„Čo sa dá robiť“, skonštatuje Mirka.

Ide dole. Je tu lekáreň, ale žiadny bufet. Zje prinesené zásoby

a nudí sa. Niet tu kam ísť. Zamestnanci odchádzajú, každý ju

pozdraví.

Mirka telefonuje so známymi, sleduje autá rútiace sa po ceste.

Sedí tam skoro dve hodiny. Nikde nikto.

Doktor Ferenc sa musel vrátiť, lebo si zabudol počítač.

„Vy ste ešte tu?“ čuduje sa, „nechcete odviezť? Idem do

Trenčína.“

„Čakám sanitku.“ vysvetľuje Mirka.

„Tak ju zrušte“ , povie doktor.

„Už som zaplatila“, protestuje Mirka.

„Mne platiť nemusíte a budete doma určite skôr.“

„Máte pravdu“, súhlasí Mirka a nasadne do doktorovho auta.

Cestou sa Mirka dozvie, že doktor Ferenc je šťastne rozvedený.

Problémom je len majetkové vysporiadanie.

„Moja kolegyňa sa tomu venuje a je fakt dobrá“, povie Mirka.

Dá mu kontakt.

Na druhý deň volá doktor Ferenc Mirke:

„Nebolí vás koleno?“

„To sa o každého pacienta tak staráte?“

„Nie, len o tých, na ktorých mi záleží.“