nezabudka

Petra tento rok oslávi polstoročnicu. Niekedy sa cíti na stovku.

Je slobodná, býva na dedine, pracuje v banke.

Všetci sa čudujú, prečo je sama. Každý sa jej snaží niekoho „dohodiť“. Akoby

nechceli pochopiť, že ona nikoho nechce. Je jej dobre tak,  ako je a nemieni

to meniť.

Kamarátka ju pozvala na  pobyt s názvom „Jarný detox.“ Je to v malom

penzióne v lone prekrásnej prírody.

Nechce sa jej, ale Monika do nej „hustí“:

„Urob konečne niečo aj pre seba. Pre svoje telo aj dušu.“

„Nebudem sa „trepať“ , kde líšky dávajú dobrú noc.“ odporuje Petra.

„Možno ti dá dobrú noc nejaký lišiak“, sranduje Monika.

„Ha-ha. Čo máš za lubom?“ zisťuje Petra.

„Oslavu tvojich narodenín.“ hovorí Monika.

„To je až v lete“, oponuje Petra.

„Veď práve. Vtedy nebudeš mať čas.“

„No dobre,“ súhlasí Petra.

Denis bude mať päťdesiatku budúci rok. Je to slobodný vedúci penziónu v lone prekrásnej prírody.

Je kamarátsky, každému vždy pomôže, starostlivý ,pracovitý. cvičí jogu.

 Dokonca vie aj variť. Chlap do koča aj do voza.

Prečo sa ešte  neoženil?

„Ktorá by tu so mnou bývala nastálo?“ odpovedá na všetečné otázky.

„A potom , ja nikdy nie som sám. Vždy sem niekto príde.“

V deň D sa Petra a Monika zídu na stanici. Každá pricestovala z opačného konca republiky.

Denis prišiel po ne autom a ako správny gentleman im pomôže s batožinou.

Monika ich navzájom predstaví. Pozná ich obidvoch a myslí si, že by si

mohli rozumieť.

Obaja viac než na seba , myslia na dobro iných. Problém je v tom, že Petra je katolíčka a Denis budhista.

Po príchode do penziónu si ženy vybalia veci. Denis ako správny domáci pán ich pozve:

„Určite ste po dlhej ceste vyhladli, poďte sa najesť.“

„Kto navaril?“ zaujíma Petru.

„Ja“, povie skromne Denis.

„Je to výborné“, zhodnotí Petra, „môžem dostať recept?“

„Samozrejme“, poteší sa Denis.

V rámci pobytu sa cvičí joga, medituje sa , absolvujú sa prechádzky po čarokrásnej prírode.

Po večeroch sa debatuje o rôznych témach. Petra a Denis zisťujú, že na veľa vecí majú rovnaký názor.

Je 1. mája. Petra vstala skôr. Nechce Moniku budiť, tak  vyjde von prejsť sa.

 Zbadá Denisa, ktorý rúbe drevo.

Ide za ním a pýta sa:

„Tiež nemôžeš spať?“

„Treba zakúriť, aby hosťom nebola zima.“ odvetí Denis.

„Vieš, čo sa traduje o dnešnom dni a bozku pod čerešňou?“

„Bohužiaľ, tu žiadna nie je.“ povie Denis.

„Nevadí“, povie Petra a pobozká ho.

Denis so smútkom v hlase zareaguje: „Nie sme si súdení.“

Petra nechápavo pozerá. Konečne našla muža, o ktorom si  myslela, že ani neexistuje. Prejavila mu svoje city a…

„Som v podstate mních. Môžeme však byť priatelia.“ hovorí Denis.

„Chápem“, povie Petra a zahanbená odchádza. Ide do blízkeho lesa, sadne na peň a usedavo plače.

Vráti sa na izbu s očami červenými a opuchnutými od plaču.

Keď ju v takom stave vidí Monika, pýta sa:

„Čo sa ti stalo? Ublížil ti niekto?“

„Nie, ale musím ísť preč.“ vyhlási rezolútne Petra.

„Tebe sa tu niečo nepáči?“ čuduje sa Monika.

„Práve naopak, niekto sa mi tu páči.“ povie zúfalá Petra.

„Môžem hádať? Denis?“ poteší sa Monika.

Ani netuší, že zaťala do živého.

„Prečo si mi o ňom všetko nepovedala?“ vyčíta Petra Monike.

„Povedala som ti všetko, čo viem“. protestuje Monika.

„Nevieš podstatnú vec“, hovorí Petra.

„A to je čo?“ zaujíma Moniku.

„Nerieš, “ povie Petra.

Spomenie si, že v jednej piesni sa spieva: „Přátelství to je někdy víc než láska…“