nezabudka

Lucia mala v živote šťastie. Mala až tri krstné mamy.

Prvá bola oficiálna – mamina sestra.

Druhá ju niesla na krst v kostole.

Treťou bola mamina kamarátka z roboty. Tá ju držala na rukách pri

občianskom obrade na MNV. Pripomínajú jej to fotky. Bola rozkošné

bábätko. Z každej strany stoja hrdí rodičia. Čakali na túto chvíľu desať rokov.

 Na jednej fotke krstná  mama niečo hľadá na zemi . To Lucia

vypľula cumeľ.

Poslednú krstnú mala Lucia najradšej. Bola to dáma, vrátila sa  sem po

vojne s rodinou z Francúzska. Nosila jej veci z Tuzexu.

Bohužiaľ, všetky krstné mamy Lucii zomreli.

Ona sa krstnou mamou nestala. Jej sestra nemala deti.

Lucia sa zmierila s tým, že titulom krstná mama sa hrdiť nebude.

Ale osud to zariadil inak.

Lucia začala písať poviedky a stala sa členkou literárneho klubu.

Občas niektorý člen vydal knihu. Každá sa vyprevadila medzi

čitateľov slávnostným krstom. A pri krste musí byť krstná mama.

Jeden Luciin známy písal rôzne teórie – filozofické, biologické,

náboženské, etické.

Ona mu opravovala gramatiku a sem-tam pridala kritické pripo-

mienky. Veľakrát sa kvôli tomu aj pohádali. Ale Pavol jej bol vďačný.

Keď knihu vydal, venoval jej v nej poďakovanie.

S vedúcou klubu sa dohodol, že slávnostne uvedú knihu do života.

Pozval aj Luciu.

Pavol aj so ženou ju prišli privítať a pomohli jej vyjsť na druhé poschodie.

Po úvodnom slove vedúcej, dostal slovo autor.

Pavol má trému. Na tento deň čakal dlho. Lucia mu drží palce.

Povedal:

„V prvom rade ďakujem svojej milovanej manželke Ľudke, kamarátovi

Marekovi a tiež mojej korektorke a kritičke Lucii. Ona sama tiež píše.

Svoje poviedky uverejňuje na blogu. Je ich tam viac ako 100 a celková

čítanosť sa blíži k fantastickému číslu 200 tisíc.“

Takýmto „píár“ bola Lucia polichotená.

Vedúca potom čítala ukážky z novej knihy. Keď už nevedela „kam z

konopí“, vyzvala Luciu:

„Povedzte nám niečo o Pavlovej tvorbe.“

Luciu to zaskočilo, ale zareagovala:

„Pavol je vážne chorý. Písanie je jeden zo spôsobov,

ako bojuje so svojou chorobou. Prostredníctvom svojej

 knihy nám dáva nazrieť do  sveta, ktorý je síce zvláštny,

ale zaujímavý.“

Potom mal slovo zasa autor, ktorý priblížil zúčastneným, ako tvorí svoje diela.

Nastala slávnostná chvíľa krstu.

Vedúca vyzvala  autorovu manželku, kamaráta a Luciu, aby

ako tri sudičky popriali knihe všetko najlepšie do života.

Ani s týmto Lucia nepočítala, ale s radosťou sa zhostila významnej úlohy.

A tak sa Lucia predsa stala krstnou mamou.

Nakoniec nasledovalo pohostenie, na ktorom zabodovali výborné grilážky

od Ľudky. Bol to Pavlov veľký deň.