nezabudka

Motto:

„Čo to máš môj milý,

čo to máš za oči?

Keď sa do nich pozriem,

hlava sa mi točí.“

Jarku v poslednom čase čoraz viac bolieva žlčník resp. kameň,

ktorý sa v ňom vytvoril. Voľakedy pomohol bylinkový čaj a tabletky.

 Ale prednedávnom ju to chytilo tak, že myslela, že zavolá

pohotovosť.

Doteraz riešila iné problémy. Nakopilo sa jej toho toľko, že nevie,

čo skôr.

Obvodná doktorka ju poslala na chirurgiu. Keďže Jarka ťažko chodí,

doviezla ju sanitka.

Okrem chirurgie je tu aj urológia a urgent. Toľko ľudí na vozíkoch

a posteliach za takú chvíľu ešte nevidela.

V čakárni traja muži diskutujú o zdravotníctve. Vzhľadom na to, že pra-

cujú v zahraničí, tak nielen o slovenskom.

Jeden hovorí:
„V Anglicku mi pakistanský zubár zachránil zub a platil som len 50

eur.“

Druhý spomína kuriózny prípad:

„Chlap prišiel o robotu a rozhodol sa ísť na invalidný. Sedemkrát bol na gastroskopii a kolonoskopii. Neuznali ho . Otec mu dohováral:

„Nájdi si robotu, choroba ťa neuživí.“

Posudkový lekár mu poradil:

„Musíte začať piť a liečiť sa.“

Urobil tak a zabralo.“

Tretí hovoril o tom, aký problém bolo nájsť dobré a nie drahé

zariadenie, v ktorom by sa postarali o jeho 90 ročného otca.

Asi po hodine zavolala sestrička do ambulancie Jarku.

Doktor ju pozrel, dal termín operácie, sestrička papiere.

Vyšla späť a čaká na sanitku.

Príde pani a spustí guľomet slov:

„Môžem zaklopať alebo sestrička volá? Idem mame pre výsledky.

Bola som ju objednať na echokardiografiu a predstavte si, sestrička

tam mala psa.“

„Ja som už vybavená, čakám na sanitku“, povie Jarka, „autobusom

to nedám a taxíky sú veľmi drahé.“

„Ja s mamou často chodím po lekároch, dám vám číslo na lacný

taxík“, ponúkne pani.

„Ďakujem“, povie Jarka a na oplátku dá kontakt na nového kardiológa.

Sestrička otvorí dvere a pani vojde. O chvíľu je vybavená a ponáhľa

sa preč.

Jarka stále čaká. Prisadne si k nej staršia pani:

„Som tu so synom a nedá sa tam dýchať. Syn je na vozíku. Spadol z

výšky a ochrnul. Stalo sa to pred 13 rokmi, žena sa s ním rozviedla.“

vyžaluje sa pani so svojím trápením.

„Tiež ste prišli sanitkou?“ zaujíma Jarku.

„Nie, syn má upravené auto, on je dobrý šofér.“

Ako sa tak rozprávajú, príde na vozíku ON. Je sympatický, bradatý, usmieva sa.

Hlavne sa usmievajú jeho čokoládové oči.

Jarka žasne, ako sa správa v jeho situácii. Ona veľakrát klesá na duchu.

„Kde si zmizla? Je tu nová sestrička“, hovorí matke.

„Vy to tu nejako poznáte“, zamieša sa Jarka.

„Chodím tu často. Posledná operácia nepomohla. Skúšajú na mne

všeličo.“ objasní.

„Stanete sa súčasťou vedeckých štúdií“, zalichotí Jarka.

Ten muž sa jej veľmi páči. Ani nevadí, že je na vozíku.

Príde sanitkár, ktorý ukončí ich rozhovor. Škoda.

Jarka nemôže prestať myslieť na tie usmievavé oči a to pozitívne, čo

z neho sálalo. Žeby ju trafil Amorov šíp?

O mesiac je tu Jarka znova. Ide na príjem. Zajtra ju majú operovať.

Sedí zamyslená, nevšíma si okolie. Zrazu počuje:

„Dobrý deň.“

Pozrie a vidí usmievavé oči a sympatického muža.

„Dobrý deň“, poteší sa. Svet je hneď napriek všetkému krajší.

„Ani som nedúfal, že vás ešte uvidím“, povie Matúš.

„Ani ja“, prizná Jarka.

„Ak by ste dovolila, mohol by som vás odviezť a nemusíte čakať na

sanitku.“ ponúkne gavaliersky Matúš.

„To nepôjde“, odvetí Jarka, „nejdem domov. Idem na príjem a zajtra na

operáciu.“

„Budem na vás myslieť, aby to dobre dopadlo.“ povie Matúš.

„Ďakujem“, povie Jarka.

Keď sa po operácii zobudí, ako prvé si predstaví tie najkrajšie oči,

ktoré na ňu s láskou pozerajú.

Doktor jej hovoril, že pobudne v nemocnici týždeň. Pri Jarkinej

smole sú to dva.

Konečne ide domov. Čaká na sanitku a koho neuvidí? Matúša.

„To nemôže byť náhoda“, zvolá on potešene.

„Keby išlo všetko podľa plánu, asi by sme sa nestretli.“ skonštatuje

Jarka.

To je jediný prípad, kedy je dobre, že naše zdravotníctvo nefunguje,

ako by malo.