„Lucia, prosím ťa, ty chodíš do fitka. Nezobrala by si so sebou
niekedy aj Peťu?“ pýta sa Ema kamarátky.
„Jasné . A čo tak zrazu?“ čuduje sa Lucia.
„Stále sa hrbí nad učením. Bolí ju hlava aj chrbtica. Nezaškodí jej
trochu si pretiahnuť svaly.“ vysvetlí Ema.
„Môže zajtra?“ navrhne Lucia.
„Musí“, rozhodne Ema za dcéru.
A tak vyrazia. Ani jedna nie je zrovna športový typ. Lucia tam chodí
viac-menej zo zdravotných dôvodov. Je to dobrý spôsob trávenia
voľného času.
Peťa má trochu obavy.
Lucia ju láka: „Chodí tam veľa mladých mužov. Možno si tam nájdeš
priateľa.“
Peťa je hanblivá. Nedá jej nespýtať sa:
„A vy ste tam niekoho našla?“
„Ja som na to už stará. Muži môjho veku chodia radšej do krčmy.“
skonštatuje smutne Lucia.
„Vyzeráte dobre a viete, ako sa hovorí: starý je Trenčiansky hrad.“
zalichotí Peťa.
Lucia sa zasmeje.
Po hodinke a pol majú všetkého dosť a chystajú sa odísť.
Vtedy prichádza Miloš. Je to sympaťák s prešedivenou bradou, ale
oblečený je štýlovo – neónové tričko a čierne kraťasy.
Peťa sa pýta Lucie:
„Poznáte ho?“
„Nie, prečo?“
„Lebo vám kývol hlavou a usmial sa.“ referuje Peťa.
Lucia si spomenie, že si ho všimla minule. Na svoj vek dvíhal činky
jedna radosť.
Žeby sa mu páčila? Škoda, že odchádzajú.
„Ako bolo vo fitku?“ pýta sa Ema dcéry.
„Celkom fajn“, povie Peťa a pokračuje:
„Lucia tam má nejakého nápadníka.“
„Nehovor“ , čuduje sa Ema, „nabudúce musím ísť aj ja.“
Celá debata | RSS tejto debaty